BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) – V úverovaní obyvateľstva Slovensko počas posledných piatich rokov expandovalo rýchlejšie ako susedné Česko.
„Kým v Českej republike stav úverov pre obyvateľstvo na konci roka 2011 dvojnásobne prevýšil stav spred piatich rokov, tak u nás bol objem úverov pre obyvateľstvo až 2,6-násobne vyšší ako na konci roka 2006,“ uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Banky sa podľa nej predbiehajú s úverovými ponukami v podstate na čokoľvek.
Čech dlží o 13 percent viac
Spotrebné úvery by ľudia brali najviac na obnovu bývania
Približne dve tretiny ľudí by zo spotrebného úveru financovali rekonštrukciu bytu alebo domu. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu ČSOB, ktorý pre ňu uskutočnila spoločnosť TNS Slovakia, niečo cez 60 % Slovákov by si kúpilo nové zariadenie do domácnosti a viac ako polovica nové auto.
Takmer tretina Slovákov by si vďaka spotrebnému úveru kúpila elektroniku a necelá pätina by zaplatila dovolenku. Prostredníctvom spotrebného úveru by si vedeli Slováci predstaviť preinvestovať aj vzdelanie. Sú aj takí, ktorí by dofinancovali svoj hypotekárny úver, prípadne splatili iné úvery.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že Slováci by peniaze najčastejšie zháňali v banke. Spotrebný úver od banky by využilo 44 % populácie, 36 % ľudí by si požičalo peniaze od rodiny a 7 % od priateľov a známych. Ľudia si nechajú aj poradiť.
Viac ako polovica od pracovníka na pobočke, takmer tretina od rodiny a známych a necelá pätina by sa o spotrebných úveroch informovala na internetových stránkach bánk.
TNS Slovakia uskutočnila tento prieskum pre ČSOB v lete minulého roka. Vzorku tvorilo 638 respondentov, ktorí mali 15 až 55 rokov a mali príjem viac ako 400 eur.
Rok 2007 bol pritom podľa Sadovskej jediným rokom, kedy medziročný nárast stavu úverov v susednej krajine prevýšil nárast stavu u nás. Slovenské banky tak na rozdiel od českých zaznamenali dvojciferné tempá rastu objemu úverov pre obyvateľstvo počas všetkých piatich rokov.
„Aj napriek rýchlejšej expanzii sa Slováci Čechom vo výške dlhu na ekonomicky aktívnu hlavu ešte stále pozerajú na chrbát,“ skonštatovala Sadovská.
Ekonomicky aktívny Slovák dlžil totiž banke na konci vlaňajšieho roka podľa nej v priemere 6 130 eur. Priemerný dlh Čecha bol ale o 13 % vyšší a v prepočte na eurá predstavoval 6 918 eur. Počas piatich rokov prišlo v prípade zadlženosti oboch krajín podľa Sadovskej k výraznej zmene. Kým v roku 2006 mal ekonomicky aktívny Slovák z banky požičaných v priemere 2 499 eur, tak v prípade Čecha išlo o sumu 3 277 eur.
Nemalé sumy majú Slováci a Česi podľa Sadovskej napožičiavané aj vo forme spotrebných úverov a do mínusu sa dostávajú aj vďaka kreditným kartám, či povoleným prečerpaniam na účtoch.
Na Slovensku je sadzba o dve percentá vyššia
Podiel spotrebných úverov ako aj podiel úverov na bývanie je ale v prípade ČR (15,7 %, resp. 76,6 %) predsa len o niečo vyšší ako v prípade Slovenska (13,6 %, resp. 73,5 %).
Kým slovenským bankám dlhujú Slováci prostredníctvom kreditných kariet, prečerpaní na účtoch či ostatných úverov 13 % z celkového objemu úverov, tak v českých bankách je tento podiel nižší a na konci roka 2011 dosiahol 7,7 %.
Česi si požičiavajú za nižšie úrokové sadzby ako Slováci. Zatiaľ čo klienti českých bánk v decembri 2011 mali možnosť zobrať si spotrebiteľský úver s priemernou úrokovou sadzbou vo výške 13,58 %, tak u nás táto sadzba predstavovala v priemere 15,50 %.
Vyššie sadzby ale na Slovákov čakali aj v prípade úverov na bývanie. Zatiaľ čo Slovák dostal v decembri úver na bývanie s priemernou úrokovou sadzbou 4,85 %, tak v susednom Česku išlo o nižší úrok na úrovni 3,94 %.
Slováci sú však pri splácaní úverov podľa Sadovskej disciplinovanejší ako Česi. Teda aspoň z pohľadu dosiahnutého percenta zlyhaných úverov na konci uplynulého roka. Kým české banky evidovali ku koncu vlaňajška podiel zlyhaných úverov pre obyvateľstvo na úrovni 4,9 %, tak v prípade slovenských bánk išlo o podiel 4,6 %.
