Viac než dve tretiny slovenských domácností myslí na nečakané výdavky či horšiu ekonomickú situáciu a sporia si. Najčastejšie majú našetrenú sumu presahujúcu mesačný príjem.
Až do výšky trojmesačného príjmu má úspory 29 % respondentov, každá šiesta domácnosť má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu a viac než osmina domácností má úspory vo výške šesťmesačného až ročného príjmu. Vyplýva to z prieskumu Stem/Mark pre spoločnosť Kruk.
Ľudia bez úspor majú obmedziť náklady
Porovnanie s podobným prieskumom z roku 2018 ukazuje, že na jednej strane má dnes viac slovenských domácností vyššie úspory, než je ich mesačný príjem, na druhej strane však výrazne pribudlo domácností s úsporami len do výšky mesačného príjmu. To môže podľa generálnej riaditeľky spoločnosti Kruk Jaroslavy Palendalovej viesť k problematickej finančnej situácii.
„Ľudia bez úspor alebo s úsporami do výšky mesačného príjmu by mali obmedziť náklady a premýšľať nad tým, ako zohnať ďalší zdroj príjmov či ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie,“ hovorí Palendalová.
Najčastejšie sporia študenti
Pozitívnym trendom podľa nej je, že najčastejšie sporia študenti, ktorí majú väčšinou úspory do výšky svojho trojmesačného príjmu. Prieskum ukázal, že pravidelne si nejakú finančnú sumu ukladá 85 % študentov. Úspory má tiež 75 % zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú a z úplne pochopiteľných dôvodov dokáže podľa Palendalovej šetriť len 36 % nezamestnaných respondentov.
Najčastejšie sporia ľudia pracujúci v oblasti finančných služieb a pracovníci z verejného sektora. „Úspory na najdlhšie obdobie majú IT pracovníci, až 41 % si s úsporami vystačí na viac než jeden rok, z toho viac než 12 % dokonca na dlhšie než tri roky. Okrem študentov a zamestnancov majú úspory aj viac než tri pätiny slovenských penzistov,“ dodáva Palendalová.