Mladí si všímajú politické strany, ktoré by podľa nich mali priniesť očakávanú zmenu. Ako pre agentúru SITA uviedol sociológ Martin Slosiarik, vládne strany nespĺňajú predstavu mladých ľudí o zmene v spoločnosti.
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov na piatkovej tlačovej konferencii, na ktorej študenti predstavili výsledky študentských simulovaných volieb, pripísal víťazstvo koalícii Progresívne Slovensko (PS)/Spolu jej viditeľnosti a prehru vládnej strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) staršej voličskej základni.
Vládna koalícia nie je favorit
Podľa študentských simulovaných volieb by sa do parlamentu nedostala ani jedna vládna strana. V prvej trojke sa podľa preferencií mladých ocitli PS/Spolu, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko.
Slosiarik pripomenul, že vládna koalícia nepatrila medzi favoritov ani v študentských voľbách v roku 2016, no dodal, že vtedy zaznamenali lepšie pozície ako tento rok.
Kiska, progresívci aj OĽaNO sú pod desiatimi percentami, za hranicou parlamentu SaS aj Most-Híd
Smer-SD získal v študentských simulovaných voľbách 4,06 percenta, Slovenská národná strana (SNS) 1,51 percenta a Most-Híd 1,12 percenta. Sociológ vysvetľuje, že tieto strany nespĺňajú predstavu mladých o zmene v spoločnosti. Práve vládne strany, špecificky Smer-SD, najčastejšie podľa neho vinia z viacerých súčasných problémov.
Podľa Slosiarika sa mladí ľudia pozerajú po stranách, ktoré sú pre nich synonymom očakávanej zmeny. „Na jednej strane je to programové PS/Spolu, protestné OĽaNO s výrazným lídrom a protisystémoví kotlebovci pre tých, ktorí požadujú zmenu pod taktovkou autoritatívneho vodcu,“ vysvetlil sociológ. PS/Spolu ako víťazná strana v študentských simulovaných voľbách získala 23,3 percenta, strana OĽaNO 16,32 percenta hlasov a prvú trojku uzavrela ĽSNS s takmer 11 percentami.
Volebná kampaň a protikotlebovské akcie
Mesežnikov priblížil, že PS/Spolu zaujala mladých svojou volebnou kampaňou a protikotlebovskými akciami. „Pripisujem to viditeľnosti tejto strany a dynamizmu, ktorý pramení z aktivít niektorých mladších členov tejto koalície,“ vysvetlil politológ.
Prehra Smeru-SD v študentských voľbách sa dá odčítať, podľa Mesežnikova, z reálneho elektorátu. Táto vládna strana má podľa neho veľmi málo mladých voličov. „Jadro voličov Smeru sú staršie ročníky,“ povedal politológ. Zaujímavú zmenu však vidí vo výsledkoch SNS.
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo deväť strán, hnutie OĽaNO si drží druhé miesto
Poukázal na to, že aj v reálnych, aj v tých simulovaných voľbách strana SNS mala niečo, čo zaujalo mladého voliča, „istý radikalizmus a nacionalizmus“. „Účinkovanie vedenia spôsobilo, že jú mladí voliči úplne odmietli,“ podotkol Mesežnikov.
Celková účasť na voľbách dosiahla vyše 57 percent, teda vyše 32-tisíc študentov hodilo svoj hlas do urny. Študenti mohli voliť od 4. do 7. februára. Na voľbách sa zúčastnilo 102 gymnázií, 71 odborných a štyri umelecké školy s viac ako 60-tisíc žiakmi. Zapojené boli školy zo všetkých krajov.
Najvyššiu účasť mali školy z Prešovského a Bratislavského kraja. Študentské voľby sú apolitický projekt, nepropagujú žiadnu konkrétnu stranu alebo hnutie, ale prostredníctvom zážitkového vzdelávania vychovávajú k aktívnemu občianstvu.