Veľvyslanec Srbska na Slovensku Šani Dermaku hovorí o škodách po ničivých záplavých v Srbsku.
Aké veľké škody spôsobili záplavy a ktoré oblasti boli najviac zasiahnuté?
Koncom mája tohto roku prívalové dažde v Srbsku zapríčinili vyliatie riek a porušenia ochranných hrádzí, čo vyvolalo záplavové vlny do výšky jeden až päť metrov. Okrem toho došlo k zosuvom pôdy a k stúpaniu hladín spodných vôd, čo vyvolalo ďalšie problémy v oblastiach, v ktorých neexistujú zodpovedajúce protipovodňové systémy. Najviac postihnutými sú okresy, ktoré sa nachádzajú v západnom a centrálnom Srbsku. Popri nevyčisliteľných stratách na ľudských životoch táto živelná pohroma ovplyvnila všetky spoločenské a hospodárske odvetvia v krajine, pričom sa celkové materiálne škody a straty, vzniknuté v dôsledku záplav, odhadujú na 1,53 miliardy eur. Očakáva sa, že záplavy budú mať negatívny vplyv na srbskú ekonomiku v rozsahu 0,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že Srbsko namiesto očakávaného rastu vo výške 0,5 % HDP zaznamená pokles vo výške 0,4 % HDP. V dôsledku tejto živelnej pohromy príde pravdepodobne k zvýšeniu celkového štátneho deficitu o ďalšie 1 % HDP.
Aká je súčasná situácia v zaplavených oblastiach a ako sa darí odstraňovať škody?
Potrebný bol istý čas, kým voda ustúpila, aby bolo možné si utvoriť komplexný obraz o následkoch záplav. Vláda zapojila do odstraňovania škôd všetky svoje kapacity a očakávame, že sa nám spolu s občanmi Srbska podarí v čo najkratšom čase sanovať zasiahnuté oblasti a umožniť nehatené fungovanie každodenného života. Rýchlosť obnovy bude v mnohom závisieť od prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícii. Súčasná situácia je veľmi zložitá. Odhaduje sa, že približne 43 000 ľudí zostane v dôsledku zápav bez príjmu. Záplavy a zosuvy pôdy zničili 485 obytných jednotiek, zatiaľ čo 16 200 bytov a domov bolo poškodených čiastočne. Bolo tiež poškodených 74 objektov zdravotnej starostlivosti, 35 materských škôlok a škôl, pričom 12 000 hektárov pôdy bude nepoužiteľných počas jednej poľnohospodárskej sezóny. Očakáva sa deficit pšenice a krmiva. V energetickom odvetví prišlo k zatopeniu dvoch povrchových uhoľných revírov, ako aj neveľkých poškodení tepelných elektrární, ďalekovodov a rozvodov distribúcie elektrickej energie. Záplavy zasiahli takmer 12 700 výrobných prevádzok a obchodných objektov (z tohto 98 % predstavujú malé podniky). Boli spôsobené veľké škody na systémoch zásobovania vodou, odvodov a čistenia odpadových vôd a na skládkach odpadu. Zničených bolo celkovo 41 km štátnych ciest tredy, 74 regionálnych ciest a 621 km miestnych ciest. Železničný systém zaznamenal škody na 209 km tratí.
Aká bola doteraz humanitárna pomoc a odkiaľ prichádzala?
Ohlas medzinárodného spoločenstva, jednotlivých krajín v Európe, ale aj mimo nej, ako aj srbskej diaspóry bol mimoriadny. Pomoc, či už materiálna, alebo finančná, prichádzala a prichádza zo všetkých strán sveta a my pociťujeme veľkú úctu voči všetkým, pretože preukázali, že v jednej z najťažších chvíľ, cez ktoré naša krajina prechádza v poslednom čase, máme priateľov, s ktorými môžeme počítať. Okrem vlád a medzinárodných organizácií, aj jednotlivci reagovali vo veľkom počte na výzvu vlády Srbskej republiky, či už jednotlivo, alebo prostredníctvom cirkevných a občianskych združení, za čo sme im všetkým nevýslovne vďační.
Pomohlo pri zbieraní humanitárnej pomoci aj Slovensko?
Mám osobitné potešenie, že sa mi naskytla možnosť, aby som sa mohol poďakovať za pomoc a za všetko, čo Slovenská republika vykonala pre Srbskú republiku v súvislosti s nedávnymi katastrofálnymi záplavami. Chcel by som s hrdosťou vyzdvihnúť, ako veľa pre nás znamenala v ťažkých chvíľach podpora a pomoc vlády Slovenskej republiky, jej občanov, početných organizácií a združení, krajov, miest a obcí, náboženských organizácií, hospodárskych subjektov, mimovládnych organizácií, ktoré nás každodenne kontaktovali a poskytovali rozličnými spôsobmi svoju pomoc. Išlo o pomoc materiálnu, finančnú, zotavovanie detí z oblastí zasiahntých záplavami a podobne. Vyjadril by som vďaku tiež masovokomunikačným prostriedkom, ktoré priebežne informovali tunajšiu verejnosť o rozmeroch živelnej pohromy, ktorá zasiahla Srbsko. Zbieranie pomoci zo strany slovenských občanov a spoločností stale prebieha.
Čo očakávate od nadchádzajúcej medzinárodnej darcovskej konferencie, ktorá má byť 16.júla v Bruseli?
Každá pomoc je cenná a my si veľmi vážime úsilie medzinárodného spoločenstva o poskytnutie pomoci v tejto chvíli. Na darcovskej konferencii, ktorej témou bude nielen pomoc Srbsku, ale aj Bosne a Hercegovine, takisto ťažko zasiahnutej touto živelnpou pohromou, sa očakáva viac ako 400 účastníkov. Organizátori už rozposlali pozvánky vládam 72 krajín, 23 medzinárodným organizáciám, vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj predstaviteľom 15 spoločností zo Srbska a Bosny a Hercegoviny, a tiež predstaviteľom civilného sektora z týchto dvoch krajín. Očakávame, že všetci poskytnú maximálny príspevok k úsiliu, aby boli čo najskôr odstránené dôsledky záplav, pričom od priateľského Slovenska očakávame, že bude pokračovať v aktívnom prístupe, aký malo doteraz.
Zhováral sa Pavel Urban
