PCHJONGJANG 4. apríla (WEBNOVINY) – Severná Kórea vo štvrtok ešte viac vystupňovala napätie na Kórejskom polostrove, keď naznačila, že jej útok je už len otázkou krátkeho času.
„Chvíľa explózie sa rýchlo blíži,“ znela najnovšia oficiálna správa severokórejskej armády, ktorú zverejnila oficiálna tlačová agentúra KCNA. „Nikto nemôže povedať, či v Kórei vypukne alebo nevypukne vojna, či vypukne dnes alebo zajtra,“ uviedol komunistický režim vo svojom vyhlásení.
Spojené štáty krátko predtým oznámili, že na ostrov Guam umiestnia protiraketový obranný systém.
Pentagon tento krok označil za preventívne opatrenie proti hrozbám útoku zo strany Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). „Spojené štáty zostávajú ostražité voči severokórejským provokáciám a sú pripravené brániť územie USA, našich spojencov ako aj naše národné záujmy,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva obrany.
Severná Kórea minulý týždeň uviedla svoje strategické raketové jednotky a delostrelectvo do bojovej pohotovosti a zamierila ich na americké vojenské základne na Guame, Havaji a na kontinentálnom území USA. Komunistická Kórea tak reagovala na prelety amerických vojenských lietadiel nad Kórejským polostrovom, čo považuje za hrozbu. Pentagon argumentuje, že dôvodom ich použitia v období napätých vzťahov v regióne je snaha odradiť režim v KĽDR od ďalších provokácií.
Generálny tajomník OSN Pan je znepokojený
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril hlboké znepokojenie nad vývojom situácie na Kórejskom polostrove.
Počas návštevy Monaka Pan vyzval vedenie Severnej Kórey, aby upustila od provokačných vyjadrení. Krajiny v regióne, najmä Čína ako spojenec KĽDR, môžu podľa Pana významne pomôcť upokojiť situáciu.
Šéf OSN tiež považuje za nevyhnutné, aby komunistická Kórea obnovila Juhokórejčanom vstup do spoločného priemyselného komplexu v meste Kchäsong na severokórejskom území, ktorý momentálne predstavuje posledný kontakt medzi oboma krajinami.
„Som hlboko znepokojený zvyšujúcim sa napätím na Kórejskom polostrove spôsobeným negatívnymi vyhláseniami KĽDR,“ vyhlásil Pan.
Moskva konanie KĽDR odsúdila
Rusko ostro odsúdilo konanie Severnej Kórey vo vrcholiacom konflikte, pričom uviedlo, že KĽDR ukazuje neakceptovateľné opovrhovanie rezolúciami OSN.
„Pre Rusko je prehliadanie rezolúcií OSN Pchjongjangom kategoricky neakceptovateľné“, uviedol hovorca ministerstva zahraničia Alexander Lukaševič.
Jeho vyjadrenia sú doteraz najostrejšou kritikou severokórejského režimu počas súčasnej krízy. Až dosiaľ Moskva vyzývala všetky strany na zdržanlivosť a varovala, že situácia by sa mohla vymknúť spod kontroly.
Lukaševič však povedal, že momentálne konanie Pchjongjangu „komplikuje, ak dokonca nevylučuje“ šance na pokračovanie zastavených šesťstranných rokovaní zameraných na uvoľnenie napätia na Kórejskom polostrove.
Jadrový program Severu sa začal pred vyše polstoročím
Severokórejský jadrový program sa začal koncom 50. rokov minulého storočia, krátko po vzniku komunistického štátu, ktorý v tom čase viedol jeho zakladateľ Kim Il-sung.
V 60. rokoch nasledovala výstavba komplexu v Jongbjone ako hlavného strediska jadrového výskumu. Ten oficiálne slúžil na mierové účely, čo platilo až do roku 2005, keď sa Pchjongjang prvýkrát priznal k vlastníctvu jadrových zbraní.
Prvé jadrové strely pritom na Kórejskom polostrove rozmiestnili ešte v 50. rokoch Američania, hoci to bolo v rozpore s dohodou o prímerí, ktorá ukončila Kórejskú vojnu v rokoch 1950 až 1953.
V roku 1985 Severná Kórea po nátlaku Sovietskeho zväzu pristúpila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, pričom svoj program stále označovala za čisto mierový. O necelých 10 rokov neskôr vypukla prvá kríza, keď Severokórejčania odmietli spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a pohrozili odstúpením od zmluvy.
V roku 1994 však uzavreli dohodu so Spojenými štátmi, ktorá hovorila o zastavení vývoja reaktorov a postupnej normalizácii vzájomných vzťahov. K úspechu vyjednávania prispel bývalý prezident USA Jimmy Carter, ktorý v danej veci dokonca vycestoval do Pchjongjangu.
V nasledujúcich rokoch sa začala situácia opäť zhoršovať, pričom prezident George W. Bush v roku 2002 označil Severnú Kóreu za „darebácky štát“ a umiestnil ju na svoju „os zla“. Po tom, ako Pchjongjang v roku 2003 odstúpil od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, sa do sporu zaangažovali ďalšie krajiny, ktoré sa snažili vývoj zvrátiť prostredníctvom šesťstranných rokovaní (Severná Kórea, Južná Kórea, USA, Čína, Japonsko, Rusko).
Výsledkom niekoľkých kôl v rokoch 2003 až 2007 bolo viacero dohôd vrátane odstavenia reaktora v Jongbjone, hoci podľa zistení z roku 2010 bol jadrový program zrejme rozsiahlejší, ako sa pôvodne predpokladalo.
Ešte v roku 2006 uskutočnila Severná Kórea svoj prvý podzemný jadrový test, ktorému predchádzala skúška rakety dlhého doletu. Ďalšie jadrové testy nasledovali v rokoch 2009 a 2013, na čo Bezpečnostná rada OSN zakaždým sprísnila sankcií voči krajine. Na posledný takýto krok predstavitelia krajiny zareagovali varovaním, že krajina je pripravená uskutočniť „preventívny“ jadrový útok proti USA.