BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) – Špeciálny prokurátor Ján Šanta dnes na Okresnom súde Bratislava V. prečítal obžalobu na údajných hackerov Jakuba Č. a Patrika L., ktorí podľa neho pomocou jednoduchého hesla nbusr123 „nabúrali“ počítačový server Národného bezpečnostného úradu. Obžalovaní na internete vystupovali pod nickmi BR a TUXO a najneskôr 1. apríla 2006 prenikli na server slúžiaci na prístup do serveru vtedajšieho stredného odborného učilišťa v Michalovciach, s ktorým vtedy jeden z nich externe spolupracoval. Podľa prokurátora tam zaviedli škodlivý počítačový kód, upravili dátové údaje servera a získali nad ním kontrolu. Server využili ako pamäťové médium na ďalšie útoky cez internet. Potom sa podľa Šantu pripojili na verejnú zónu serverov NBÚ SR a prenikli dovnútra, zistili aj prihlasovacie heslo, ktoré je verejne známe ako nbusr123 a preskúmali server. Prokurátor tvrdí, že spôsobili ujmu spočívajúcu v prelomení bezpečnosti spomínaných inštitúcií. Dvojicu obžalovali podľa dvoch paragrafov trestného zákona: porušovanie tajomstva prepravovaných správ a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií.
Obaja obžalovaní svoju vinu odmietli, Jakub Č. odmietol vypovedať.
Patrik L. vo svojej výpovedi konštatoval, že sa nezúčastnil žiadneho útoku, či už na školu alebo NBÚ. V súvislosti s preniknutím na server školy povedal, že spolupracoval s firmou, ktorá im spravovala server, a to tak, že keď niečo potrebovali, tak tam chodil, k jej serverom mal plný prístup. „Nemám dôvod hackovať nejaké učilište, keď som mal k nemu plný administrátorský prístup,“ povedal. Celý prípad označil za vykonštruovaný proti jeho osobe. „K hacknutiu NBÚ sa vám neviem vyjadriť, lebo som sa ho nezúčastnil,“ tvrdil Patrik L. Ani v spise nenašiel dôkazy o tom, že by on tento úrad „hackoval“. Súdu odovzdal zoznam IP adries, z ktorých sa mal útok na NBÚ podľa spisu odohrať a je medzi nimi ako posledná aj adresa spomínanej školy. „Len tým ma spájate s tým útokom, keďže som tam pracoval,“ povedal a dodal, že táto škola podľa neho nemohla byť zdrojom útoku. „Ani teoreticky nie je možné, aby som ja útok urobil, lebo v čase jeho mediálneho prevalenia som bol v USA, kde som pracoval v campe a nemal som možnosť prístupu k počítaču,“ vyhlásil. To podľa neho potvrdzuje, že nemohol médiám poskytovať rozhovory o tomto prípade, čo vtedy podľa neho hackeri s utajenou identitou robili.
Obhajca Jakuba Č. Anton Chromík reagoval na obžalobu tvrdením, že s prokurátorom majú niektoré spoločné názory: trestné činy treba trestať a súkromie treba chrániť. Advokát však upozornil, že štátne inštitúcie majú byť profesionálne. Poukázal na používanie hesla nbusr123, ktoré podľa neho ani nie je heslom, ale skratkou inštitúcie s riekankou 123. „Heslo bude ešte dlho znieť v našich ušiach a vyvolávať smiech cez slzy,“ konštatoval advokát s dovetkom, že je to vôbec možné.
Obhajca uviedol, že NBÚ najprv dostal od novinárov informáciu, že jeho servery nie sú dostatočne zabezpečené – úrad tieto informácie nepotvrdil. Potom podľa obhajcu dostal informáciu od hackerov o nezabezpečenom serveri a ako sa to dá odstrániť. Až keď ani na toto nereagoval, objavil sa na internete návod možnosti prieniku na server NBÚ, ktorý si mohol každý prečítať. Advokát sa pýta, že ak upozorní niekto štátnych orgán na chybu a ako sa jej má vyvarovať, či je to trestný čin. Upozornil, že NBÚ sa z prípadu poučil a servery má už chránené dobre, ale aký signál sa vyšle tým, že dvojicu obžalovaných za prípad súdia. Podľa neho to bude signál, že to nikto nemá skúšať, lebo sa dočká trestného stíhania. Podľa neho sa opis údajného útoku hodí na 99 percent hackerských útokov opisovaných na Slovensku.
Obhajca druhého obžalovaného Patrika L. argumentoval, že spomínaná škola sa vyjadrila, že sa ani necíti byť poškodená, čo zrejme vyjadrila neúčasťou na súdnom konaní.
V decembri 2009 po odročení prvého pojednávania obhajca Chromík uviedol, že štát má asi nejaký špeciálny záujem nájsť si a potrestať obetných baránkov v prípade prieniku do počítačových systémov Národného bezpečnostného úradu cez jednoduché heslo nbusr123. “Takýto čin bežne nevyšetruje špeciálny prokurátor,“ konštatoval 1. decembra 2009 Chromík a dodal, že nevie, prečo sa stal „obetným baránkom“ práve jeho klient. S touto úvahou vtedy špeciálny prokurátor nesúhlasil a dal iné vysvetlenie, prečo sa Úrad špeciálnej prokuratúry na prípade podieľal. „Naše možnosti sú predsa len operatívnejšie a lepšie, najmä súčinnosť s FBI na začiatku vyšetrovania mala v tejto kauze osobitný význam,“ povedal vtedy prokurátor Ján Šanta, podľa ktorého bol záujem štátu taký ako vždy: objasniť prípad a nájsť páchateľa.
Komunita tzv. hackerov od začiatku medializácie kauzy tvrdí, že prípad mal poukázať len na slabé zabezpečenie systému. „Bolo to zjavne ľahké, keďže to heslo tam bolo také, aké bolo,“ komentoval v decembri situáciu obžalovaný Jakub Č. a dodal, že tých ľudí, ktorí to urobili, by nemali trestať, lebo podľa verejne prezentovaných záverov „sa nič zásadné nestalo“. So stanoviskom, že išlo len o upozornenie, čiastočne súhlasil aj prokurátor, ktorý je aj preto pri posudzovaní tejto kauzy mierny. „Ale je to upozornenie, v dôsledku ktorého boli naplnené skutkové podstaty dvoch trestných činov,“ uviedol v decembri Šanta.
Obžalovaný Jakub Č. svoju vinu v prípade absolútne popiera. „Nikam som sa nenabúral,“ povedal. Podľa jeho obhajcu to vyzerá tak, že vyšetrovatelia a prokuratúra „sa viažu na nejakú komunikáciu, ktorá je v každom prípade jednoducho kopírovateľná“. Podľa žalobcu je to klasická obhajoba. „Dnes 99 percent obžalovaných tvrdí, že to neurobili oni,“ povedal pred časom Šanta.
Jakub Č. je dnes študentom a prípad berie športovo. NBÚ mu prácu neponúkol, pripustil však, že jeho schopnosti využili iné organizácie. „To možno áno, ponúkli, ale či to bolo spojené priamo s týmto, to neviem, to asi nie,“ povedal v minulosti.
Hlavné pojednávanie s údajnými hackermi Jakubom Č. a Patrikom L., ktorí sa podľa obžaloby v apríli 2006 nabúrali do počítačových systémov Národného bezpečnostného úradu SR, v decembri odročili hneď po jeho otvorení.
Okresný sudca už v septembri dvojici vymeral trestným rozkazom podmienečné tresty – mali dostať jeden rok väzenia s podmienečným odkladom na dva roky. Údajní hackeri však podali voči rozkazu rozklad, takže prípad sa dostal pred súd.
SITA