Progresívne Slovensko otvorilo tému vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov spôsobom, ktorý sa usiluje pôsobiť zmierlivo a konštruktívne. Ignoruje však základný kontext vývoja týchto vzťahov od konca roku 1989. Ten bol daný nástupom maďarského historického revizionizmu, keď sa po páde komunistických režimov opäť začala riešiť trauma Trianonu.
Výpočet prejavov mäkkého, ale aj tvrdšieho revizionizmu by bol veľmi dlhý. Preto sa obmedzím na konštatovanie, že stelesnením revizionistického uvažovania nielen v Maďarsku, ale aj v politických stranách reprezentujúcich príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku a v širších maďarských kultúrnych elitách, je používanie názvu Félvidék – Horné Uhorsko na označenie Slovenskej republiky.
Nie je to vôbec záležitosť zemepisu v maďarčine. Je to spochybňovanie a urážanie slovenskej štátnosti ako prejav nevyliečenej trianonskej traumy.
Provokatívne ukazovanie mapy Veľkého Maďarska
Progresívne Slovensko by už len preto nemalo preberať naratív strany Aliancia o tom, že príslušníci našej maďarskej národnostnej menšiny boli trpnou obeťou zlovoľného slovenského nacionalizmu či prezidenta Beneša.
Ak sa má hovoriť o povojnových krivdách, treba pripomenúť aj predvojnovú a vojnovú zodpovednosť horthyovského Maďarska: jeho účasť na rozbití demokratickej prvej ČSR, na príprave Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže kvôli vtedajšiemu revizionizmu, represie a zločiny na okupovanom slovenskom území atď.
Politika proti oživeniu V4 - KOMENTÁR
Zamlčovať túto časť historických udalostí, ktoré viedli k po vojnovým medzinárodnopolitickým a vnútro československým rozhodnutiam týkajúcim sa aj československých, resp. slovenských Maďarov, to nie je cesta k zlepšovaniu vzťahov, ale k ich návratu do čias pred podpisom Zmluvy o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch medzi SR a Maďarskom, ktorý sme si 15. marca pripomenuli.
Keď chcú predstavitelia Aliancie a ďalší politici na rôznych úrovniach reprezentujúci príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny naozaj konštruktívne hovoriť o vysporiadaní sa s krivdami po vojne a vytvoriť atmosféru vzájomného rešpektu v našom domácom slovensko-maďarskom dialógu, mali by ako prvý krok prestať používať názov Félvidék – Horná zem namiesto Slovenská republika.
A nemali by pri stretnutiach s predstaviteľmi maďarského štítu na južnom Slovensku spolu s nimi „félvidékovať“, ale žiadať pánov Tamása Sulyoka, Lászlóa Kӧvéra a Viktora Orbána, aby používali oficiálny názov Slovenská republika alebo Slovensko, keďže v tomto štáte sú občanmi. A to nespomínam provokatívne ukazovanie mapy Veľkého Maďarska pri najrôznejších príležitostiach.
Dvojaký meter a politické pokrytectvo
Ak chce Progresívne Slovensko naozaj začať otvárať novú kapitolu v slovensko-maďarských vzťahoch, malo by si jednoznačne dať ako podmienku, že jeho maďarskí partneri v politických stranách aj na úrovni samospráv prestanú používaním názvu Félvidék a budú sa dištancovať od Orbánových revizionistických naratívov, ktoré sa stali ideologickým pilierom jeho stále autoritárskejšieho vládnutia.
To, že slovenská vláda ich toleruje pod zámienkou „historicky najlepších slovensko-maďarských vzťahov“ a spojenectva s Orbánom proti zvyšku EÚ, iba škodí reštartu slovensko-maďarských vzťahov. Len toť nedávno premiér Orbán opäť vyplakával, o aké bane a všeličo iné Maďarsko prišlo pred 105 rokmi. Počuli niekto takto vyplakávať rakúskeho kancelára?
Gestá dobrej vôle, po ktorých volá PS, sa minú účinkom, ak budú jednostranné a nie recipročné. Vysporiadanie sa s minulosťou na spôsob Česko-nemeckej deklarácie o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji z roku 1997 nebude možné, pokiaľ sa Maďarsko, ale aj slovenskí Maďari nevysporiadajú so svojou trianonskou traumou. Pestovanie tejto traumy sa však stalo oficiálnou štátnou politikou, zakotvenou v maďarskej ústave.
Treba si uvedomiť, že predpokladom Česko-nemeckej deklarácie bolo nielen to, že vtedajšia česká politická reprezentácia bol schopná reflexie povojnového odsunu Nemcov, ale aj to, že Nemecko sa vysporiadalo nielen so sudetsko-nemeckou otázkou, ale aj so svojou nacistickou a revizionistickou minulosťou. Obe strany si vytvorili vzájomnú dôveru. Ale akáže dôvera môže byť pri nazývaní Slovenskej republiky Félvidékom?
Čo sa týka formulácie v uznesení poslaneckého klubu hnutia Progresívne Slovensko, že „dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“, spustilo až úsmevnú ilustráciu používania dvojakého metra a politického pokrytectva.
Aj Pellegrini chcel získať maďarských voličov
Keď Peter Pellegrini v súčinnosti so stranou Aliancia, vtedy na čele s Kristiánom Forróom, ktorý mu dnes robí poradcu, viedol kampaň za svoje zvolenie, nehovoril všeobecne o menšinových právach. On explicitne otvoril tému „vysporiadania sa s dôsledkami Benešových dekrétov“ – a urobil to s cieľom získať podporu maďarských voličov. Podobne ako to urobili pred pár dňami poslanci PS.
Pellegrini pred voľbami okrem iného vyhlásil: „Prichádza čas, aby sme v rámci stability právneho prostredia a predvídateľnosti našli spôsob, aby už po desiatkach a desiatkach rokov- ak ešte niekto nájde nejaký konfiškačný list-, aby štát zvážil, či po toľkých desaťročiach ide ešte niekomu vyvlastňovať nejakú parcelu.“
Na Pellegriniho adresu však vtedy Richard Raši nevyslovoval výčitky, že „sa hrá s ohňom“, ani neformuloval obavy, že otvorenie témy Benešových dekrétov môže negatívne ovplyvniť súčasné historicky najlepšie slovensko- maďarské vzťahy.
Ani Matúš Šutaj Eštok vtedy svojho straníckeho predsedu a predsedu NR SR neobviňoval, že „hodil granát“ do týchto úžasných vzťahov, ani že je „sluhom cudzích záujmov“. A premiér Fico prezidentského kandidáta, ktorého podporoval, aj keď vlažne, vtedy nenazýval bláznom a dobrodruhom, ktorý otvára lacnú politickú tému.
Peter Pellegrini potom už ako prezident v Komárne zopakoval že „nikto nechce otvárať Benešove dekréty“, ale zároveň povedal, že nie je prípustné, aby sa na ne v 21. storočí odvolával Slovenský pozemkový fond pri prepisovaní pozemkov. A oznámil vznik pracovnej skupiny k tomuto problému.
Tým si vytvoril záväzok voči Aliancii: dekréty nemeníme, ale ich praktické uplatňovanie v dnešných majetkových sporoch sa musí skončiť. Problém je, že zatiaľ nie je vidieť konkrétny výsledok. A na to teraz nenadväzuje len PS, ale aj nový predseda Aliancie László Gubík. A jeho strana veru poriadne pritvrdila.
Na tlačovke STOP BENEŠ vyhlásil, že: „Benešove dekréty treba poslať tam, kam patria – do minulosti“, že konsenzus slovenskej politiky, že sa dekrétov „nedotýkame“, je chybný, že STOP Beneš je jedna z 13 kľúčových téz Aliancie, že po návrate do parlamentu chce legislatívne riešenie.
Kde vracia Aliancia otázku Benešových dekrétov?
Predseda Aliancie otvorene ráta s tým, že ich úsilie „sa stretne s pozitívnou spätnou väzbou zo strany hlavy štátu a prezidentovho poradcu pre národnostné komunity“. Inými slovami: Gubík berie Pellegriniho predvolebnú rétoriku ako politický záväzok, ktorý teraz mení na tlak. Teda explicitne očakáva, že prezident naplní svoje kampaňové sľuby, podporí „odtabuizovanie“ otázky dekrétov a urobí konkrétne kroky.
Otázne je, ako sa k požiadavke STOP BENEŠ postaví nielen prezident, ale aj PS, ktorí vidia Alianciu ako svojho spojenca. A tu prichádzame k ďalšiemu problému. Vyhlásenie poslancov PS redukuje zložitú problematiku dekrétov prezidenta ČSR na akýsi vnútro-slovenský spor o právne riešenie „retroaktívnych konfiškácií“, napríklad pri stavbe D4, kde malo prísť o majetok asi 250 ľudí v hodnote niekoľkých miliónov eur.
Strana Aliancia však otázku Benešových dekrétov vracia kamsi na začiatok 90. rokov, keď požaduje ich zrušenie so všetkými zámermi, ktoré vtedy sledovala nielen politika Maďarska, ale aj zjednoteného Nemecka. Teda ako cestu k spochybneniu onoho povojnového usporiadania.
A to v situácii, keď sa dramaticky zmenila situácia v Európe, v Poľsku významné politické sily znovu otvárajú dohody uzavreté po ukončení druhej svetovej vojny a požadujú na dnešnom Nemecku po 81 rokoch ďalšie reparácie, keď sa v Nemecku dramaticky posilňuje krajne pravicová AfD, ktorá hrozí vtiahnuť do politiky démonov minulosti, keď ruská agresia na Ukrajine priniesla realitu násilnej zmeny hraníc hrubou vojenskou silou a povzbudila tak aj imanentný maďarský revizionizmus.
Úsilie progresívcov vyhrať voľby
Neporušiteľnosť Benešových dekrétov je základným prvkom nielen slovensko-maďarských vzťahov, ale aj česko-nemeckých vzťahov. Súvisí aj so súdnymi spormi, ktoré vedie Česko s Lichtenštajnskom. A najmä súvisí so slovensko-českými a česko-slovenskými vzťahmi, keďže Benešove dekréty sú súčasťou právneho poriadku oboch nástupníckych štátov po Česko-Slovensku.
A po osamostatnení ČR a SR panovala dohoda, že v otázke nezrušiteľnosti Benešových dekrétov sa budú obe republiky ako najbližší spojenci samozrejme a bezvýhradne podporovať. Na toto všetko by nikdy nemali demokratické a proeurópske strany na Slovensku zabúdať.
Od strany Aliancia už prezident Pellegrini dostal významnú podporu, ktorá mu pomohla vyhrať voľby, vďaka téze „Benešove dekréty ako súčasť povojnového usporiadania neotvárame, ale ich používanie v dnešných majetkových sporoch je neudržateľné.“ PS v rámci úsilia vyhrať voľby a zostaviť po nich spoľahlivú vládu očakáva podporu od Aliancie na základe tej istej tézy. Bude P. Pellegrini plniť sľuby, ktoré dal tejto strane a bude vidieť spojenca v PS, ktoré len zopakovalo to, čo on povedal pred poldruha rokom?
Stanú sa obaja terčom útokov vládnucich strán kvôli spomenutej téze, alebo sa prezident zo svojich sľubov daných strane Aliancia vykrúti? Zámienku na to mu môže dať predseda László Gubík, keď bude s tichou alebo otvorenou podporou Viktora Orbána trvať na svojom bode programu STOP BENEŠ. Ibaže by v maďarských voľbách zvíťazila strana TISZA Pétera Magyara a otvorili sa nové možnosti pre reštart slovensko-maďarských vzťahov.
