V popradskom akvaparku mala vlani odštartovať rozsiahla rekonštrukcia za niekoľko miliónov eur, v rámci ktorej sa počítalo aj s vytvorením ďalších pracovných miest. Namiesto toho museli plány odsunúť bokom a niekoľko zamestnancov prepustiť.
Dôvodom je pandémia nového koronavírusu a následné zatváranie zariadení cestovného ruchu v rámci protipandemických opatrení.
Konateľ spoločnosti Aquapark Poprad Richard Pichonský v rozhovore pre Webnoviny.sk hovorí, že štát s podnikateľmi v cestovnom ruchu nekomunikuje. Podľa jeho slov to môže viesť k tomu, že začnú na svoje práva poukazovať hlasnejšie.
Akvapark plánoval pred rokom veľkú komplexnú rekonštrukciu za sedem miliónov eur, ale o projekte už veľmi nie je počuť. V akom je štádiu?
Máme právoplatné stavebné povolenie a ambíciu stavať. Boli sme pred podpisom zmluvy s bankou, ktorá nám garantovala finančné krytie, no pandémia spôsobila, že sme museli danú investíciu prehodnotiť. Ešte po prvej vlne sme boli definitívne presvedčení, že od jesene pôjdeme do veľkej rekonštrukcie.
Potom však prišla druhá vlna pandémie, no hlavne neistota, nejednoznačne nastavené podmienky a to, že sme pre nariadenia vlády a štátnej hygieny museli v polovici októbra zatvoriť.
Návštevnosť hotelov klesla až o 94 percent, najväčší prepad hlásia kraje zamerané na zimný cestovný ruch
A to bez toho, aby nám nejakým spôsobom dali možnosť sa obhájiť alebo prizvať nás k nejakým konštruktívnym debatám. Zatvorení sme doteraz. Akákoľvek firma na svete, ktorá by bola toľko mesiacov zatvorená, zváži všetky svoje investičné aktivity.
Daná situácia ma mrzí, pretože sme mali v pláne aj zamestnať viac ľudí. Mrzí ma, že v iných krajinách, kde je rovnaká epidemická situácia, kde majú podobné problémy, je komunikácia medzi vládou, odborníkmi, epidemiológmi a zamestnávateľmi a podnikateľskou sférou oveľa promptnejšia a aj podmienky na podnikanie sú oveľa lepšie.
Pre celý sektor cestovného ruchu je toto viac ako frustrujúce.
Ak hovoríte, že vám chýba konštruktívna debata, snažili ste sa aj dohodnúť si nejaké rokovanie so zástupcami ministerstva dopravy či hospodárstva?
Čo sa týka pomoci, komunikácie alebo podpory zo strany ministerstva dopravy, musím konštatovať, že komunikácia a ochota je naozaj na veľmi vysokej a intenzívnej úrovni. Najväčší problém ale vidím v tom, že vedenie štátu, ministerstvo financií, ako aj pandemická komisia, ktorá odporúča opatrenia, na akékoľvek naše pripomienky nijakým spôsobom nereaguje.
Zároveň nám ani nedáva relevantné informácie, ako a za akých podmienok môžeme rátať s otváraním alebo, naopak, s kompenzáciami. Pre celý sektor cestovného ruchu je toto viac ako frustrujúce a mám pocit, že viacerí kolegovia už strácajú nádej.
Štát však vyčlenil zdroje na dotácie pre cestovný ruch, 100 miliónov eur. Ministerstvo dopravy uviedlo, že dostali zhruba 6 000 žiadostí.
Nie je pravdou, že vláda nám dáva dotácie na krytie našich nákladov. Vláda nám dáva dotácie na krytie iba časti našich nákladov, všetko ostatné musíme kofinancovať my ako podnikatelia z vlastného vrecka. Je viac nemysliteľné, aby štát zakazoval ľuďom podnikať, je to naše slobodné právo.
Pomoc pre cestovný ruch výrazne mešká, niektoré firmy čakajú na zverejnenie veľkej schémy
Máme tu fabriky, ktoré majú vo svojich výrobných halách tisíce zamestnancov, ktorí chodia do jedných šatní, toaliet a jedného stravovacieho zariadenia. Keď sa len hovorilo o tom, že by štát tvrdým lockdownom sprísnil výrobu, počúvali sme o štrajkoch. A my máme takmer rok obmedzenú činnosť. Čelní predstavitelia vlády sa nás nepýtajú, čo potrebujeme, aké sú naše náklady, ako dlho ešte vydržíme a čo bude s našimi zamestnancami a záväzkami.
Vy neuvažuje o nejakom štrajku či nátlakovej akcii? Možno aj v spolupráci so združeniami, pod ktoré spadajú podnikatelia v cestovnom ruchu?
Myslím si, že sa blíži čas, že ak sa s vedením štátu v dohľadnej dobe nedohodneme na jasných pravidlách alebo kompenzáciách, budeme sa musieť všetci spojiť a dať hlasno najavo, že aj my sme obyvateľmi tejto krajiny, ktorí majú svoje práva.
V prípade, že by nakoniec prišlo aj na otvorenie prevádzok cestovného ruchu, ako by ste si vedeli predstaviť fungovanie akvaparku v súčasnej dobe?
Návod, ako prevádzkovať zariadenie, ako sme my, je jasný. Pozrite sa na zahraničie, napríklad aj Rakúsko, kde to funguje. Môžeme vytvoriť lokálne bubliny v hoteloch, mať tvrdé protiepidemické opatrenia, dostupnú službu testovania. Dnes je už množstvo nových testov, ktoré sa v tomto prípade dajú použiť, bežne fungujú na letiskách aj v iných rezortoch vo svete. Ak to vie fungovať inde, prečo by to nemohlo fungovať u nás?
Keď sme vlani desať dní fungovali vo vianočnom období, na svahoch bolo podľa našich informácií okolo 1 200 otestovaných ľudí. Aj ľudia v hoteloch museli absolvovať testovanie každých 48 hodín, všetci dodržiavali prísne epidemické opatrenia. V momente, keď štát nariadil zatvorenie týchto prevádzok, na svahoch bolo 2 500 ľudí neotestovaných, ktorí sa prišli sánkovať, bežkovať, skialpovať. Títo ľudia sa hromadne stretávali v baroch alebo vo výdajniach pri okienkach, ktoré boli povolené.
Od soboty je zákaz dovoleniek v cudzine. Aký to má význam a čo majú robiť ľudia, ktorí ju už majú zaplatenú
Mobilite sa nezabránilo nijakým spôsobom a naopak oveľa väčším spôsobom sa nákaza začala šíriť. Z toho jasne vyplýva, že je lepšie mať návštevníkov pod kontrolou, mať ich pretestovaných a mať jasné, tvrdé nastavené pravidlá a zároveň umožniť podnikateľom prispôsobiť sa tomuto trendu a vytvoriť také podmienky, aby dovolenka na Slovensku bola bezpečná.
Ako sa v tomto kontexte pozeráte na to, že kým na Slovensku sa nedalo dovolenkovať, ešte donedávna mohli Slováci chodiť na dovolenky do zahraničia?
Vyviezli von peniaze a zároveň priviezli nové mutácie koronavírusu. Pritom sa ukazuje, že podstatná časť týchto ľudí by za iných podmienok možno necestovala do zahraničia, nevyvážala by peniaze, ale podporila by domáci cestovný ruch. Nikto v tomto štáte sa týmito otázkami nechce zaoberať. Je potrebné stretnúť sa za okrúhlym stolom a nastaviť také podmienky, aby sme tu mohli v lete čiastočne fungovať a nemuseli zatvárať opäť v jeseni, keď sa epidemická situácia logicky zhorší.
Je úplne nefér, ak niekto môže predávať, chodiť do práce a robiť historické tržby.
Podnikatelia v tomto segmente hovoria o stratách, o koľko financií prišla vaša spoločnosť?
Poviem vám to presne. Na veľmi obmedzenú prevádzku, to znamená na údržbu hlavne budovy, na temperovanie a príspevky zamestnancov potrebujeme mesačne 220-tisíc eur. Štát nám posiela zhruba stotisíc, všetko ostatné musíme dofinancovať. Podporné mechanizmy jednoznačne pomohli, teda podpora ministerstva dopravy. Lenže, ak to dnes prepočítame, tak nám kryli straty v roku 2020.
Keďže ministerstvo financií neuvoľnilo dodatočné peniaze pre ministerstvo dopravy, nová výzva ani avizovaná nebude. Tým pádom neviem, kto a akým spôsobom nám chce kompenzovať straty, ktoré musíme dofinancovať na nulu v tomto roku.
Tržby po otvorení prevádzok, aj keď obmedzených, by nám mohli slúžiť na dofinancovanie spomínaných strát. Na zamestnaneckom stave máme 160 ľudí, sú tu záväzky voči elektrárňam, plynárňam, samosprávam v rámci miestnych daní, štátu a podobne.
Napriek tomu, že všetci dodávatelia nám vyšli v ústrety a nastavili splátkové kalendáre, v konečnom dôsledku platiť musíme. Je úplne nefér, ak niekto môže predávať, chodiť do práce a robiť historické tržby, ako napríklad prevádzkovatelia veľkých reťazcov, a druhý nemôže chodiť do práce, ani s tým nič urobiť a nie je prizvaný ani na rokovanie.
Pandémia zatvorila tretinu turistických destinácií. Odborníci odhadli, kedy sa situácia zlepší
Štát podľa medializovaných informácií plánuje navýšiť ďalšie zdroje a pripravuje druhú výzvu pre cestovný ruch.
To je presne ten problém. Všetko sa plánuje, ale reálne nikto nevie povedať, kedy presne. Takto sa žiť a podnikať naozaj nedá. Tu sa nebavíme o dňoch, ale reálne o mesiacoch, keď podnikateľom, živnostníkom a zamestnancom naozaj len sľuby stačiť nemôžu. Naďalej zdôrazňujem, že podľa informácií, ktoré my ako sektor máme, si v tomto ministerstvo dopravy svoju domácu úlohu splnilo a čaká na potvrdenie a financie zo strany ministerstva financií.
Poďme ešte k zamestnancom, ktorých ste spomínali. Museli ste kvôli súčasnej situácii prepúšťať, prípadne zvažujete redukovať počet zamestnancov?
Prepustili sme len zamestnancov, ktorí boli v skúšobnej dobe, respektíve mali zmluvu na dobu určitú. Snažili sme sa čo najviac zamestnancov udržať. Logicky však nikto nevie, čo bude ďalej. Osobne si myslím, že naša spoločnosť má výhodu, ako som spomínal na začiatku, že v rámci portfólia všetkých firiem, ktoré máme, a odvetví, ktoré vlastníme, máme aj dodatočné príjmy.