BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) – Schodok štátneho rozpočtu sa v júli mierne znížil. Podľa údajov zverejnených ministerstvom financií totiž k 30. júlu predstavoval deficit štátneho rozpočtu 2,408 mld. eur, čo znamenalo medzimesačný pokles o 31,4 mil. eur. V medziročnom porovnaní sa však bilancia hospodárenia štátu zhoršila až o takmer 1,5 mld. eur, keď ku koncu júla minulého roka schodok štátneho rozpočtu predstavoval 914,4 mil. eur. Na celý tento rok pritom vláda naplánovala deficit na úrovni 3,746 mld. eur.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom po siedmich mesiacoch tohto roka dosiahli 6,035 mld. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška znamenalo mierny nárast o 4,1 % a naplnenie celoročného plánu na 48,2 %. Na druhej strane celkové výdavky rástli výrazne rýchlejšie, keď dosiahli 8,443 mld. eur a boli o 25,8 % vyššie ako za prvých sedem mesiacov roka 2009. Celoročný rozpočet výdavkov bol pritom ku koncu júla tohto roka vyčerpaný na 51,9 %.
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu, sa po zaostávaní v predchádzajúcich mesiacoch v júli prehupli k medziročnému rastu, ktorý dosiahol 0,4 %. Celkové daňové príjmy pritom boli 4,518 mld. eur, čo znamenalo plnenie rozpočtu na celý rok na 52,4 %. Výrazne pritom za minulým rokom zaostáva predovšetkým výber dane z príjmu právnických osôb, ktorý sa prepadol o 53,5 % na 636 mil. eur, čo bolo len 35,7 % celoročného plánu.
Medziročne však poklesol aj výber spotrebných daní, a to o 1,2 % na 1,105 mld. eur, čo bolo 55,4 % celoročného rozpočtu. Na druhej strane, príjem štátu z dane z pridanej hodnoty medziročne stúpol až o 33,5 % na 2,612 mld. eur, čím sa celoročný plán výberu tejto dane naplnil na 58 %. Pri dani z príjmov vyberanej zrážkou evidoval rezort financií medziročný nárast o 2,6 % na 104,2 mil. eur a pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorej výber v rámci fiškálnej decentralizácie končí takmer celý v rozpočtoch samospráv, to bolo 42,2 mil. eur.
Nedaňové príjmy ku koncu júla za vlaňajškom zaostávajú o 13,2 %. Za sedem mesiacov dosiahli 419,4 mil. eur, čo znamenalo plnenie celoročného plánu na 66,9 %. Granty a transfery naopak medziročne vzrástli o 34,5 % na 1,098 mld. eur, čo však znamenalo napĺňanie celoročného rozpočtu iba na 33,4 %. Samotné príjmy z rozpočtu Európskej únie z toho tvorili 829,4 mil. eur, čo predstavovalo nárast oproti prvým siedmim mesiacom vlaňajška o 67,9 % a plnenie celoročného plánu na 28,6 %.
Na strane výdavkov vykazuje štátna správa naďalej výrazné navýšenie kapitálových výdavkov. Tie boli totiž medziročne vyššie o 62,1 % na úrovni 1,102 mld. eur, čo bolo 45,4 % z rozpočtu na celý rok. Výrazne však rástli aj bežné výdavky, ktoré boli medziročne vyššie o 21,7 % na úrovni 7,341 mld. eur. Z celoročného rozpočtu bežných výdavkov sa tak zatiaľ vyčerpalo 53 %.
Parlament schválil na rok 2010 rozpočet s celkovými rozpočtovanými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a s celkovými výdavkami v sume 16,277 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal dosiahnuť uvedených 3,746 mld. eur. Vlani pritom štát hospodáril so schodkom na úrovni 2,791 mld. eur.
Napriek očakávanému nárastu deficitu štátneho rozpočtu však vláda pôvodne deklarovala svoju snahu konsolidovať celkový okruh verejných financií, ktorého je štátny rozpočet súčasťou, už v roku 2010. Podľa vládneho plánu sa mal totiž deficit verejných financií v tomto roku znížiť z vlaňajších 6,8 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % hrubého domáceho produktu.
Popri zverejnení aktuálnych daňových prognóz však dosluhujúci minister financií Ján Počiatek priznal, že deficit verejných financií sa bude v tomto roku zrejme približovať až k siedmim percentám. Krátko po nástupe nového ministra Ivana Mikloša však Medzinárodný menový fond prišiel s odhadom tohtoročného deficitu až na úrovni do ôsmich percent. Minister financií Ivan Mikloš už oznámil na budúci rok ambiciózny zámer konsolidovať verejné financie o 2,5 % hrubého domáceho produktu a to predovšetkým šetrením. Do konca augusta by mal pritom predstaviť aj opatrenia na šetrenie ešte v roku 2010.
SITA