Historicky prvý Dúhový PRIDE pochod na Slovensku morálne podporilo niekoľko zahraničných politikov, ktorí sa otvorene hlásia ku svojej neheterosexuálnej orientácii. Prečo túto akciu nepodporil žiaden takto orientovaný slovenský politik?
V prvom rade tu žiadnych takých nemáme. Po druhé, keď sme nastavovali hodnoty PRIDE, tak medzi tie najdôležitejšie sme si určili, že PRIDE bude nestranícke podujatie. Čiže nie apolitické, lebo tá vec je politická, keďže hovoríme o zrovnoprávnení (neheterosexuálov s heterosexuálmi – pozn.). Nechceli sme do akcie zapojiť žiadnu politickú stranu. Takisto sme z viacerých dôvodov nepozývali ani jedného zo slovenských politikov či političiek.
Z akých dôvodov?
Jedným z nich je to, že za posledné štyri roky sa pre neheterosexuálnych ľudí na Slovensku neurobilo nič. Druhým dôvodom je to, že je tesne pred voľbami. Takže či už negatívne, alebo pozitívne sme nechceli dať priestor pre politické strany, aby si prihrievali „polievku“, ktorú si vlastne prihrievajú tak či tak, ale nie s našou podporou. Čiže máme čistý štít.
Pozvali ste aspoň vicepremiéra vlády pre menšiny a ľudské práva Dušana Čaploviča?
Nie. Myslíme si, že je to človek, ktorý nemá zvnútornené ľudsko-právne východiská, v tejto téme obzvlášť. A je to človek, ktorý stál vedľa premiéra Fica, keď hovoril o tom, že keby Slovensko malo 74-tisíc priorít, tak registrované partnerstvo na tom zozname nebude. Takže nechceme mu odfajknúť zelený bod pred Európskou komisiou, lebo tu, na Slovensku, z tých politikov, ktorí môžu reálne zdvihnúť ruku a urobiť niečo pre nás, nie je nikto, kto by si takú pozvánku od nás zaslúžil. Ľudia, ktorí sedia v parlamente a rozhodujú o nás, sú buď nastavení negatívne a vulgárne voči nám, alebo absolútne ignorantským spôsobom. Sme pre nich neviditeľní a nepovažujú nás za tému.
Komu je teda adresovaný PRIDE?
Skôr sme to pozvanie na podujatie adresovali slovenskej spoločnosti. Tam vidíme priestor na diskusiu. Raz, keď tu bude iná politická klíma, trochu slušnejšia a ľudskoprávne hodnotnejšia, tak práve spoločnosť nám môže pomôcť vytvoriť spoločenskú objednávku na to, aby sa veci mohli zmeniť a mohli by sme začať diskutovať o našej téme aj na najvyššej legislatívnej úrovni.
Nestálo vám za to osloviť napríklad stranu Sloboda a Solidarita, ktorá má tému registrovaných partnerstiev vo volebnom programe?
My sme nechceli robiť žiadne výnimky a nalepiť si na seba nejakú značku. V podstate sme dostali ponuku od troch mimoparlamentných strán na to, že by chceli participovať na PRIDE, ale ponuky sme odmietli. Mohlo nám to pomôcť napríklad finančne, ale nechceli sme sa naozaj spojiť so žiadnou značkou. Navyše, my hovoríme o zrovnoprávnení komplexnom, a napríklad ani v programe SaS nie sú niektoré veci, ktoré my požadujeme. V ich programe je to tiež oklieštené len na registrované partnerstvo. Uvidíme, po voľbách sme otvorení diskutovať s hociktorou stranou, ktorá bude chcieť spraviť niečo seriózne pre neheteromenšinu na Slovensku. Ale tento rok sme nestranícki.
Organizácia PRIDE pochodu vyvolala na konzervatívnom, tradičnom a kresťanskom Slovensku polemiky. Neobávate sa možných názorových stretov s vašimi odporcami?
Strach je asi to najhoršie, čo sa môže človeku stať. Aj homofóbia je o strachu. Obávame sa. Je jasné, že ten pochod narušia ľudia, ktorí nie sú natoľko slušní, aby svoje názory dokázali prezentovať nejakým legálnym protizhromaždením na istej verbálnej úrovni. Ale sme na to dostatočne pripravení, máme spoluprácu s políciou a mestom na vysokej úrovni. Takisto poznáme skúsenosti ľudí, ktorí organizovali pochody v oblasti strednej a východnej Európy. Stratégiu sme pripravili tak, aby riziko stretu bolo čo najmenšie, aj keď sa to nedá vylúčiť. Bude nám ľúto, ak náš pochod, ktorý má byť pokojným, farebným, veselým sprievodom a priestorom na diskusiu všetkých, ktorí chcú diskutovať, naruší niekto spôsobom, ktorý nebude na úrovni diskusie, akú by sme si predstavovali. Ale asi by sme sa nečudovali, ak by k stretu došlo, lebo takéto skupiny legitimizujú aj niektorí naši politici. Ako napríklad pán Slota, ktorý nás vraj príde opľuť.
O zabezpečení poriadku a bezpečnosti ste rokovali aj s mestskou i štátnou políciou. Hovorili ste pri príprave akcie aj s primátorom Bratislavy Andrejom Ďurkovským, ktorý je z KDH?
S pánom Ďurkovským sme sa osobne nestretli, pretože samotný pochod, sprievod nepodliehal žiadnemu povoleniu, zabezpečoval sa len oznamovacou povinnosťou celej trasy. Tá z 90 percent vedie cez Staré Mesto. Začiatok i koniec akcie, ako aj hudobný program, bude na Hviezdoslavovom námestí, ktoré patrí pod Staré Mesto. Takže sme rokovali s jeho starostom, pánom Petrekom. Aj keď pán Ďurkovský sa o PRIDE vyjadril, že ho oficiálne nepodporuje, ale tým, že bol ohlásený podľa zákona, toleruje ho. Je fajn, že sa bratislavský primátor nepridal napríklad k primátorovi Moskvy, alebo iných miest, ktorých primátori zakázali pochod a kde polícia rozháňala násilným spôsobom ľudí, čo chceli pochodovať. Aj o tom je demokracia.
Sme naozaj jedinou krajinou v EÚ, kde takýto pochod nebol?
Áno, v rámci EÚ sme poslední. Pochod sa totiž už konal aj v krajinách, ktoré nie sú v únii a v ktorých je miera homofóbie vyššia ako u nás a kde sú radikálne neonacistické hnutia a spoločnosť oveľa extrémnejšie vyhranená proti nehetero-ľuďom. Napríklad v Srbsku.
Aké boli negatívne reakcie v iných krajinách?
Napríklad v Budapešti bolo veľa civilov, ktorí prišli demonštrovať proti pochodu. Neboli to len neonacisti a radikálne skupiny. V Poľsku bol pochod zakázaný, ale konal sa aj napriek tomu. V Srbsku zasa došlo aj k otvoreným stretom, k násiliu. Náš pochod je však povolený, uskutoční sa s podporou a spoluprácou polície i mesta, s podporou ambasád, europoslancov, ľudí z kultúry a mediálne známych osobností. Podporu vyjadril aj celý občiansky tretí sektor.
Koľko ľudí očakávate?
Počítame, že príde okolo 500 až tisíc účastníkov, aj keď sa nám posledné dva týždne nahlasuje veľmi veľa ľudí zo zahraničia, ktorí chcú prísť na PRIDE skupinovo. Takže možno tam bude aj viac ako tisíc účastníkov, ale určite nie viac ako 1500.
Bude tam aj nejaké show, nejaké alegorické vozy?
Toto obsahujú západné pochody PRIDE, ktoré sú veľké. Ako napríklad vo Viedni, Berlíne či Amsterdame. Ale my na to nie sme technicky pripravení. Pôjdeme cez pešiu zónu Starého Mesta, a tak alegorické vozy nepripadajú do úvahy ani technicky. Zároveň sme nechceli oslavovať až priveľmi, lebo sme to chceli urobiť čo najbližšie nášmu kontextu. Čiže, aby sme mohli aj oslavovať, že nie sme trestaní za homosexualitu, že nie sme perzekuovaní, že v Bratislave sa celkom fajn a otvorene žije a že tu existujú komunity lesieb a gejov, že sú tu miesta, kde sa môžeme stretávať.
Je to len o oslave?
Nie. Chceme, aby to bolo niečo medzi upozornením na nedostatok v legislatíve a zároveň, že už nie sme neviditeľní a máme odvahu na to, aby sme vyšli do ulíc a dožadovali sa vlastných práv. Ide aj o to, že sa chceme zabaviť so svojimi známymi, ktorí nemusia byť nehetero. Je to práve o diskusii medzi menšinou a väčšinou.
Snažíte sa o istú legislatívnu zmenu. Prečo to neskúsite napríklad formou petície, ktorá sa na Slovensku osvedčila hnutiu Greenpeace? Jeho petícia proti ťažbe uránu sa dostala až do parlamentu a ovplyvnila niekoľko zákonov v prospech občianskej verejnosti.
V tomto treba rozlišovať dve veci. Prvou je tzv. cesta lobovania alebo klasických občianskych aktivít, čo sme robili a stále robíme od roku 1989, odkedy je to vôbec možné. Niekoľko návrhov zákona o registrovanom partnerstve už bolo v parlamente, a ani jeden z nich sa nedostal do druhého čítania. Po celý čas sme mali podporu politikov, ktorých počet sa dá zrátať na prstoch dvoch rúk. Druhá vec je tá, že ekológia ako téma je už mainstreamová. Ale naša, téma sexuálnych menšín, je ešte v spoločnosti dosť neviditeľná, a práve preto chceme urobiť PRIDE. Chceme s tým ísť von, chceme otvoriť diskusiu. Potom je možné, že sa spoločnosť postaví aj za takúto petíciu.
Priamo na pochode budete zbierať podpisy pod nejakú inú petíciu?
Nebude tam žiadna nami zastrešená petícia, ale možno Iniciatíva INAKOSŤ bude zbierať podpisy pod petíciu za registrované partnerstvo.
Aké ďalšie mimovládne organizácie budú na PRIDE pochode? Aké ďalšie témy tam budú prezentované?
V podstate s ďalšími témami nejako nerátame, aby sme nepretlačili náš pôvodný obsah, aj keď účasťou nás podporí i eko-hnutie, ženské hnutie aj inomenšinové hnutia. Máme podporu viacerých mimovládnych organizácií. Uvedené sú na webovej stránke www.duhovypride.sk, kde je aj program celej akcie, ako aj informácie o sprievodných podujatiach.
Zhováral sa Rastislav Čépe