Schengenský priestor je ako dom, v ktorom sa členovia zbavili svojich dverí do bytu v presvedčení, že vchod je chránený. Krajiny však zistili, že vchodové dvere nie sú chránené, schengen tak úplne nefunguje a majú pocit, že sa musia chrániť, prinajmenšom dočasnými hranicami.
Preto má teraz tretina krajín schengenského priestoru kontroly na hraniciach. V relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk sa tak na margo dočasných kontrol na slovensko-rakúskej hranici vyjadril rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.
Podľa neho sa ich Viedeň snaží realizovať tak, aby čo najmenej bránili voľnému obchodu a pohybu osôb.
Otázka bezpečnosti
Zavedenie kontrol na hraniciach niektorých členských štátov podľa šéfa rakúskej diplomacie nie je otázkou migrácie, ale bezpečnosti.
>>> Celý rozhovor s Alexandrom Schallenbergom
Okno do sveta: Putin urobil strategickú chybu. Čítal západné médiá a uveril im (rozhovor)
„Pred dvomi rokmi sme v Rakúsku mali 112-tisíc žiadostí o azyl, najvyšší počet pre akúkoľvek krajinu v kontinentálnej Európe na obyvateľa. … Sedemdesiatpäť percent z nich bolo dovtedy neregistrovaných. To znamená, že išli, viezli sa, cez pol Európy, prešli pravdepodobne šiestimi štátmi vrátane členských štátov Európskej únie a nikto im nevzal otlačky prstov. Nikto nezaznamenal ich osobné dáta. Zatiaľ čo vojna zúrila 500 kilometrov odtiaľto. Takže toto je bezpečnostná otázka,“ skonštatoval.
Predné dvere musia byť chránené
„Verím, že ľudia očakávajú, že štáty budú mať slovo a budú kontrolovať, kto skutočne vstupuje na územie. A túto kontrolu sme do určitej miery stratili. Predné dvere nie sú dostatočne chránené. A chceme, aby boli tieto vchodové dvere chránené,“ povedal Schallenberg s tým, že Rakúsko je pripravené podporiť krajiny na vonkajších hraniciach, ako sú Bulharsko, Taliansko či Grécko.
„Financovanie riadenia vonkajších hraníc týchto krajín by malo byť politikou európskeho spoločenstva,“ dodal.
Treba sa pripraviť na klimatickú migráciu
Úrady musia byť v otázkach azylu prísnejšie, napríklad pri posielaní neúspešných žiadateľov do vlastí či rozlišovaním medzi žiadateľmi o azyl a ekonomickými migrantmi, ktorí do krajiny prichádzajú, poznamenal minister.
Schallenberg: Európska verejnosť si mylne myslí, že sankcie sú na nastolenie mieru
Zavedené systémy sa musia prispôsobiť súčasnej situácii a je potrebné sa podľa neho pripraviť napríklad už aj na klimatickú migráciu, ktorá príde v budúcnosti.
„Problémom migrácie je politika alebo oblasť účinnosti. Vždy máte tri, štyri, päť krajín, ktorých sa to týka, a ostatné sedia a pozerajú, pretože sa ich imigrácia netýka. Nikto k nim nechodí alebo to nechcú. Kým to tak bude, budeme mať čoraz väčšie problémy,“ povedal Schallenberg s tým, že Rakúsko je popri Nemecku a krajinách v Škandinávii jedným z hlavných cieľov ľudí prichádzajúcich do Európy.
Integrácia je ako maratón
„Preto tak neústupne a hlasno žiadame o podporu našich partnerov z EÚ, aby sme túto otázku zvládli. Musíme to urgentne zvládnuť,“ pokračoval.
Tento rok sa to podľa neho zlepšilo, pretože začali byť prísnejší. „Zaviedli sme hraničné kontroly. Nie je to dobré, ale bolo to akési opatrenie na sebaobranu. Pretože, ak máte čísla dosahujúce desaťtisíce ročne … Musíme ich integrovať. Integrácia je ako maratón. Trvá to roky a je to mimoriadne nákladné,“ zhodnotil a dodal, že to je najväčší problém, ktorý v súčasnosti Európska únia má.
