BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Plánovaná finančná pomoc Grécku je zlým riešením nielen pre krajinu ale aj pre celú eurozónu. Konštatuje to člen volebného týmu Slobody a solidarity (SaS) Jozef Kollár, podľa ktorého je jediným dobrým riešením situácie vyhlásenie štátneho bankrotu Grécka. Finančné straty spôsobené bankrotom by podľa jeho slov mali v prvom rade znášať komerčné banky, ktoré zarábajú na gréckych štátnych dlhopisoch. Predseda SaS Richard Sulík vo štvrtok na tlačovej besede strany zároveň upozornil, že Slovensko môže mať pri nezmenenom štýle politiky o pár rokov rovnaké problémy ako Grécko. „Smerujeme do tých istých problémov v akých sa nachádza Grécko a dokonca sme o niečo rýchlejší,“ konštatoval Sulík.
Finančná pomoc, ktorú v súčasnosti pripravujú krajiny eurozóny v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom, pomôže podľa SaS pomôcť predovšetkým komerčným bankám, ktoré vlastnia grécke dlhopisy. Jozef Kollár upozorňuje, že kým si členské krajiny eurozóny požičajú od bánk prostriedky na pomoc Grécku zhruba za 2,5 až 3 % p. a., Grécko sa zaviaže splatiť úver pri zhruba 4-percentnej úrokovej sadzbe. Grécko však komerčným bankám platí za úvery zhruba 10 %. Okrem rizika z nesplatenia záväzkov zo strany Grécka existuje podľa SaS aj riziko zlého precedensu pre ostatných európskych politikov, ktorí sa v budúcnosti rovnako môžu spoliehať na pomoc eurozóny.
Na nebezpečenstvo „gréckej cesty“ upozorňuje aj ďalší z členov volebného tímu SaS Daniel Krajcer, podľa ktorého sa Slovensko touto cestou už vydalo. Krajina totiž podľa jeho slov míňa viac, ako si môže dovoliť. SaS neverí záväzku súčasnej vlády konsolidovať verejné financie. Tohtoročný deficit verejných financií totiž podľa odhadov strany nebude nižší ako 7 % hrubého domáceho produktu.
Vláda si naplánovala znížiť tohtoročný deficit verejných financií z minuloročných 6,8 % hrubého domáceho produktu na 5,5 %. Rozdielny pohľad na vývoj deficitu však v stredu prezentovala aj Európska komisia. Tá totiž vo svojej jarnej prognóze predpokladá, že Slovensku sa podarí skresať vlaňajší deficit verejných financií len o 0,8 percentuálneho bodu na úroveň 6 % a v roku 2011 na 5,4 % výkonu ekonomiky. Vláda však počíta s omnoho razantnejšou konsolidáciou. V budúcom roku chce deficit verejných financií znížiť na 4,2 % a v roku 2012 až na bruselský limit 3 % hrubého domáceho produktu.
Ministerstvo financií stále trvá na svojich pôvodných plánoch a na širšej konsolidácii, akú predpokladá komisia. „Aj napriek mierne negatívnejšej prognóze deficitu je Ministerstvo financií SR presvedčené, že plánovaný deficit sa podarí splniť,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Miroslav Šmál.
SITA
