WHISTLER 14. februára (WEBNOVINY) – Jedným z najšťastnejších ľudí v biatlonovom areáli vo Whistler Olympic Parku bol v sobotu po triumfe Anastasie Kuzminovej v šprinte na 7,5 km jej tréner Juraj Sanitra. Pri pohľade na vývoj neskôr zlatých olympijských pretekov spočiatku len neveriacky krútil hlavou a postupne nechával čoraz viac priechod svojím emóciám. V čase, keď boli v cieli už dve tretiny štartového poľa a na čele výsledkovej listiny stále figurovala Kuzminová s tesným náskokom pred Nemkou Neunerovou, Sanitra už tušil, že historický úspech je na dosah. V samom závere pretekov sa už naplno radoval v objatí s viceprezidentom IBU Ivorom Lehoťanom. „Toto je krásny sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Nikdy som nepochyboval o tom, že Nasťa má na zisk medaily na olympijských hrách. Ale že to bude v jej prvom štarte a hneď to bude zlatá, to ma milo prekvapilo,“ reagoval pre slovenské médiá vo Whistleri Juraj Sanitra. Muž známy najmä ako dlhoročný šéf a duša slovenského biatlonu sa vlani v septembri stal streleckým trénerom Kuzminovej s výhľadom úspechu na ZOH 2010. Tento úspech sa už dostavil a to ešte v exkluzívnejšom obale, ako sa možno vopred očakávalo.
„Úvod mala skvelý, vedel som, že bežecky na to má. Po prvej streleckej položke s jedným trestným kolom som ale trochu zapochyboval,“ začal Sanitra retrospektívne odvíjať film sobotňajších 7,5 km k zlatej a pokračoval: „Neskôr, keď zvládla druhú streľbu bez zaváhania a dostala sa na čelo výsledkového poradia, som začal v mysli panikáriť a pýtať sa sám seba: My budeme mať medailu? Vydýchol som si, keď Bulyginová strácala aj po poslednej streľbe. A keď som videl skvelý Nastin finiš, vedel som, že spraví aj Neunerovú.“
Sanitra významne spomenul hneď niekoľko dôležitých atribútov, ktoré sa podľa neho podpísali pod sobotňajšiu zlatú slovenskú radosť vo Whistleri. „Dnes nám vyšli všetky momenty, ktoré patria k takémuto veľkému víťazstvu. Bolo ním rozhodnutie štartovať v prvej skupine, správny výber lyží, voskovanie a vôbec zvládnutie celej prípravy. Tiež bolo dôležité, že Fínky nám pomohli prestriedať sa, lebo sme pôvodne mali na nástrel nevýhodné číslo 30. Aj to, že si Nasťa v príprave zlomila ruku, bolo súčasťou prípravy na zlato, Pánbožko to asi takto chcel…“ Sanitrovi sa splnil sen, aby na olympijských hrách zaznela v biatlonovom areáli slovenská hymna a aby on ako tréner mohol byť pri tom. Zároveň pripomenul, že biatlon len potvrdil pozíciu najúspešnejšieho slovenského olympijského športu. „Myslím si, že to je veľká satisfakcia za to, že som vzal v septembri na seba tú zodpovednosť a vstúpil do tréningu Anastasie ako tréner. Dnes ďakujem Pánu, že sa tak stalo a Slovensko oslavuje prvú zlatú medailu. Ja som si ako tréner pridal 8 olympijským bodom ďalšie. Dúfam, že túto medailu využijeme smerom do budúcnosti. Aj iné športy u nás už dosiahli nemalé úspechy ako napríklad hokejisti, ale málo sa z toho vyťažilo,“ povedal na záver šťastný Sanitra.
SITA – od vyslaného redaktora Daniela Šargu
