Bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby ČR a bezpečnostný expert, generál Andor Šándor tvrdí, že reštrikcie počas krízy musia byť jasne zdôvodnené a iba na nevyhnutnú dobu. Upozorňuje, že vláda bude musieť urobiť inventúru krízy a zabezpečiť strategickú sebestačnosť krajiny. Plošná kontrola sim kariet v 5,5-miliónovej krajine s tisíckou nakazených už podľa neho zaváňa policajným štátom.
Jeden z členov slovenského ústredného krízového štábu sa vyjadril, že jediný, kto bol u nás na epidémiu pripravený, bola armáda. Ako by podľa vás mala vyzerať spoločnosť dobre pripravená na epidémiu, ktorá sa podľa epidemiológov môže opakovať? Ako by mali byť nastavené piliere krízového riadenia?
Predpokladom kvalitného krízového riadenia je, že sa z toho nesmie robiť politika. Tá musí ísť pri riešení akejkoľvek krízy bokom. Je potrebné, aby bolo celkom zrejmé, čo štát pri aplikácii zákonov môže, aby sa nestalo to, že súd neskôr označí štyri štátne krízové opatrenia za nezákonné. Potom je potrebné, aby štát, ale hlavne u vás župy či veľké mestá mali prehľad o súkromných spoločnostiach, ktoré možno využiť pre riešenie krízy a zároveň ich udržať v určitom móde zamestnanosti.
Mali by byť aj zástupcovia žúp či veľkých krajských miest členmi krízového štábu?
Určite. Minimálne predsedovia asociácie krajov. My sme tiež dlhú dobu nemali pražského primátora v ústrednom krízovom štábe a ja si myslím, že to je zásadne zle. Máme napríklad Hasičský záchranný zbor, ktorý rozváža rúška, ale to preboha nie je úloha hasičov. Veď máme rad prepravných firiem, ktoré teraz nič neprepravujú a mohli by byť využité práve na to.
Štát, župy a mestá by si mali urobiť predstavu o tom, kto a ako podniká na ich území, využili skúsenosť z tejto krízy a oslovili tie firmy: Keď bude kríza, budeme od vás očakávať to a to, ste toho schopní? Tak sa nastavuje mechanizmus. Aby štát mal predstavu, kto mu môže pomôcť a aby to nerobili len hasiči a vojaci.
Potom je potrebné, aby Štátne hmotné rezervy neriadili zlodeji a jednotliví ministri v rámci svojich krízových plánov povedali jasne štátnym hmotným rezervám, akú budú potrebovať udržiavať kapacitu – nielen ropy, ale aj potravín, zdravotníckeho materiálu a podobne, aby sa na to vyčlenili peniaze.
Ďalšia vec, ktorá vôbec nebude jednoduchá a treba ju urobiť – s prihliadnutím na nenásytnosť nadnárodných koncernov v rámci globalizácie by sme si mali jasne zosumarizovať, v rámci čoho by sme mali byť viac sebestační. Aby o niektorých veciach, ktoré potrebujeme doma, sa nerozhodovalo niekde inde, aby sme mali veci základnej potreby tu u nás. Aby sme si povedali, že to nebudeme „za hubičku“ vyrábať v Číne, ale u nás, aj keď to bude drahšie.
Je z pohľadu nastavovania krízových plánov a riadenia dôležitá aj potravinová sebestačnosť?
Nepochybne. U nás máme polia plné repky a kukurice, a to nie je nič, čo by sme mali ďalej rozvíjať, nejaké nezmyselné biopalivá. Potrebujeme mať pod väčšou kontrolou strategické komodity. Nebude to vôbec jednoduché – dostať množstvo výroby naspäť z Číny, je to veľká krajina a bude sa brániť, ale musíme to urobiť.
Obchodníci žiadajú krízový štáb prehodnotiť opatrenia, cítia sa diskriminovaní
Na ako dlho odhadujete proces transformácie strategickej sebestačnosti v Česku alebo na Slovensku?
Do jesene sa nám to určite nepodarí, to bude na roky. Vláda si musí urobiť inventúru krízy – čo chýbalo a čo chýba, čo sa muselo draho kupovať a čo sme mohli mať doma. Podporovať firmy, aby sa pestovalo a vyrábalo na našom území v rozumnom pomere. Je to na roky.
Počas krízy sa veľká časť pracovnej komunikácie presunula do online priestoru. Je dostatočne bezpečný pre tento druh komunikácie?
Online komunikáciu, vzdialené prístupy a home office si môžu dovoliť spoločnosti, ktorých výroba nepodlieha utajeniu vrátane obchodného. Pri spoločnostiach fungujúcich v prospech štátu, obchodujúcich so štátom v utajených veciach, to bude zložitejšie. Ale všeobecne sa napríklad ukazuje, že home office nemusí byť úplne zlá idea pre ďalšie fungovanie firiem. Mnoho ľudí v ňom môže ďalej pokračovať, pre firmy znamená nižšie náklady.
Epidémia priniesla množstvo reštrikcií zo strany štátu. Aká úroveň dodržiavania ľudských práv a slobôd by sa podľa vás už nemala prekračovať ani v prípade, že ide o núdzový stav a ochranu životov?
Štát by mal v prvom rade v rámci strategickej komunikácie vlády jasne hovoriť ľuďom čo, akú dobu a prečo robí, na maximálne akú dlhú dobu to bude robiť a garantovať, že to v žiadnom prípade nezneužije.
To znamená, že zavádzať opatrenia s nejasnou časovou lehotou napríklad „do odvolania“ nie je dobrá cesta?
Presne tak. Ďalej napríklad povedať, že v rámci zabránenia šíreniu choroby vám zakazujeme vycestovať, je vec, ktorá je proti ústave. Ak bude vo svete jediná krajina, ktorá ma vezme a ja sa tam dostanem, tak štát nemá právo mi niečo také zakázať.
Ak raz štát robí reštrikcie, nesmie podľahnúť tlaku lobistov. Nemôže napríklad ako u nás na Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok, pod tlakom otvoriť hobbymarkety a chrámy božie nechať zatvorené. To sú veci, ktoré ľudia vidia a nerozumejú tomu. Vláda to bude ťažko zdôvodňovať a ťažko môže čakať, že ľudia to dodržia.
Vláda má legitimitu v zákonoch, ale podarí sa jej to udržať, len kým to ľudia budú podporovať. Keď prestanú, tak je koniec. Nežijeme v Severnej Kórei ani Číne, že by nás represívne štátne orgány dokázali primäť k poslušnosti. Reštrikčné opatrenia musia byť jasne zdôvodnené, vysvetlené a vždy iba na nevyhnutnú dobu, kým je problém.
Možno teda skonštatovať, že epidémia zastihla štáty a politikov nepripravených?
Určite. Zároveň sme podľahli panike, že o chorobe nič nevieme, máme strach, nemáme svoje životy pod kontrolou. Politici mali dve možnosti – buď neurobiť nič a čeliť následkom alebo sa snažiť ukázať, že štát sa o ľudí postará. Takým by som nevyčítal, že urobili aj nejaké chyby.
Zároveň sme mohli vzhľadom na dianie v Číne zareagovať skôr, nie vyhlasovať, že to bude nejaký MERS alebo SARS, ktorý odchytíme na letisku a do krajiny sa nedostane .
Je komunikácia s ľuďmi, ale aj sledovanie určitých ľudí štátom prostredníctvom dát od mobilných operátorov legitímnym nástrojom počas núdzového stavu pri epidémii?
Jedna vec je, keď cez operátora štát posiela SMSky občanom, s tým nemám problém, je to anonymné, operátor to rozošle. Ale aby si štát odsúhlasil zákonom sledovanie všetkých sim kariet operátorov na území štátu, to mi príde trochu za hranou.
Ak štát urobí chytrú karanténu s dobrovoľným súhlasom občanov, keď poskytnú svoje údaje v telefóne, tak tomu rozumiem, ale robiť to plošne, to mi nepríde ako žiaduce ani vo vzťahu k tejto dobe, ani vo vzťahu k číslam. Máte na Slovensku tisíc nakazených a je vás 5,5 milióna.
Preto nie je úplne nutné mať pod kontrolou sim karty občanov, to zaváňa policajným štátom. Ak už raz štát má veľa informácií, tak ho potom môže lákať s nimi ďalej niečo robiť.
Mobilné dáta sa musia aj počas koronakrízy využívať s pravidlami Európskej únie
Štát pre nedodržiavanie karantény uzavrel niekoľko rómskych osád. Patria aj takéto opatrenia ku krízovému riadeniu? Je to legitímne bezpečnostné opatrenie?
Neviem či by tí rómski obyvatelia mali tendenciu niekam cestovať, ale vylúčiť sa to nedá. My sme tu tiež mali nejaké mestá či obce uzavreté a nestretlo sa to so zásadným odporom. Je to pre tých ľudí zlé, ale ak percento nakazených je veľké, tak karanténa je namieste.
Vzhľadom na skutočné podmienky života v rómskych osadách, karanténa je jedným zo spôsobov ako zabrániť, že sa to bude šíriť ďalej. Nedovolil by som si to kritizovať, že by som to označoval za brilantnú akciu to tiež nie. Je to citlivý problém, ale skúmať treba, či to prinieslo požadované epidemiologické výsledky, že sa choroba nebude šíriť ďalej.
Niekoľko desiatok ľudí na vlastnú žiadosť opustí uzavreté rómske osady na Spiši (video)
Aktuálna skúsenosť sveta s globálnou epidémiou donútila krajiny izolovať sa, zatvárať hranice. Mohla by podľa Vás byť aj dôvodom na zavedenie dlhodobejších reštrikčných opatrení pri cestovaní za prácou alebo turistikou alebo sa svet bude rýchlo vracať k výdobytkom globalizácie a masovému cestovaniu či už za prácou alebo turistikou?
Celkom brutálne sme šliapli na brzdu takmer všetkého a tieto opatrenia nám vystavia veľký účet, ktorý budú splácať ešte generácie našich detí. V Česku je už napríklad vidieť tlak na to, aby sme neobetovali segment dovoleniek a turistiky, na ktorú je naviazaných množstvo odvetví počínajúc leteckou dopravou, cez stravovací biznis a ďalšie. Samozrejme, že teraz je ešte príliš skoro uvažovať o niečom, čo bude aktuálne až o mesiace. Nevieme úplne presne s čím máme do činenia a ako sa ten vírus môže chovať o týždeň-dva.
Aký v tomto segmente odhadujete vývoj?
Ja si jednoducho nemyslím, že bude tendencia zásadným spôsobom obmedziť turistiku. Tento rok sa skôr budú niektoré miesta samé pred príjazdom turistov chrániť alebo nebudú úplne tým hlavným cieľom. To sa dá predpokladať, lebo koronavírusová epidémia zasiahla rôzne krajiny rôznym spôsobom. Ale že by to znamenalo koniec, tomu neverím. Turistika je fenomén nielen ako rozvinutý priemysel, ale aj ako spôsob života. Naučili sme sa ňou žiť a cestovať a tak si nemyslím, že sme psychologicky nastavení na výrazne obmedzenia.
Reštrikcie a obmedzenia by teda podľa Vás nemali výrazne zasiahnuť ani do nadchádzajúcej letnej turistickej sezóny?
To určite zasiahnu, niektoré miesta nebudú navštevované. Ale chorvátsky premiér už teraz napríklad lobuje za sprístupnenie krajiny českým dovolenkárom. Mnoho ľudí z Čiech aj Slovenska, ale aj iných krajín predsa dnes vlastní nehnuteľnosti v prímorských krajinách a bude chcieť leto tráviť tam.
Nebude to rovnaké ako vlani, to asi nie, ale určite sa nejaký segment otvorí, aj keď neviem odhadnúť jeho veľkosť. Myslím si, že 27% štátneho rozpočtu Chorvátska závisí od príjmov z turistiky. Neviem si predstaviť, že by chorvátsky premiér neloboval.
Migrácia ľudí z chudobných alebo nebezpečných častí Afriky či Ázie do Európy a USA bola celosvetovou témou už pred epidémiou. Môže byť globálna epidémia dôvodom na zostrenie postoja veľmocí k týmto migrujúcim skupinám obyvateľstva?
Poznáme rozhodnutie Donalda Trumpa zastaviť akúkoľvek migráciu do USA, vydávanie zelených kariet a podobne. Nepoznáme príčinnú súvislosť medzi migrantmi a rozšírením tej choroby. Nemyslím si, že migranti boli tí, ktorí tú chorobu priviezli do Európy. Ale dá sa očakávať a predpokladať, že tie členské štáty EÚ, ktoré boli viac naklonené migrácii a k tomu, aby prijímali ekonomických migrantov, budú musieť brať do úvahy aj epidemiologickú záťaž.
Pre niektoré európske štáty sú však migranti ekonomicky dôležití. Ak teda Európa bude chcieť pokračovať v ich prijímaní, bude musieť zabezpečiť jednu vec – nesmie to byť chaotické. Nesmie to byť vo veľkých číslach, lebo bude nekontrolovateľné, kto a v akom zdravotnom stave sa do EÚ snaží dostať. Zároveň je nepochybné, že členské štáty EÚ ako je Poľsko, Česko a Maďarsko budú ešte viac trvať na nulových kvótach. Tento rok bude tlak na prijímanie migrantov v rámci únie podstatne menší ako v rokoch 2014-2015.
Gen. Ing. Andor Šándor je bývalým náčelníkom Vojenskej spravodajskej služby ČR a uznávaným odborníkom na otázky bezpečnosti, hrozby terorizmu a krízový manažment. Pôsobí ako súkromný poradca v oblasti bezpečnosti.
