Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) je pripravené na rokovania k svojim požiadavkám čo najskôr, pretože samosprávy začínajú formulovať ďalšie formy protestov ako prirodzenú reakciu na obrovské ekonomické problémy.
Pre agentúru SITA to povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Do pondelkového protestu, v rámci ktorého mestá a obce zhasli o 19:00 na pol hodinu verejné osvetlenie, sa podľa jeho slov zapojilo 80 percent samospráv.
Samosprávy bojujú protestom
Cieľom protestu bolo poukázať na kritickú situáciu v samosprávach, ktorú zapríčinili vysoké ceny energií a nečinnosť vlády. Touto formou chceli obce a mestá vyslať vláde signál o potrebe rýchlej a efektívnej pomoci.
„Je to jasný signál o tom, že samosprávam zhasína nádej. V krátkom čase očakávame konkrétnu, adresnú pomoc samosprávam, vrátane pomoci s nárastom cien energií za mesiace október, november, december minulého roka, ako aj pomoc pre samosprávy, ktoré využívajú drevoštiepku, biomasu a pelety,“ uviedol Kaliňák.ň
Viac o téme: Energetická kríza
Mestám a obciam zhasína nádej, KDH podporí samosprávy v avizovaných protestoch
Mestá a obce požadujú, aby kompenzácie neboli formou refundácie. Kaliňák hovorí, že samosprávy už majú skúsenosti z pandémie s preplácaním výdavkov a mnohé si jednoducho nemôžu dovoliť zobrať úver a čakať na preplatenie od štátu.
ÚMS preferuje cestu rokovaní
Únia miest a obcí Slovenska (ÚMS) rozumie zapojeniu miest do protestu, keďže mnohé sa nachádzajú v zúfalej ekonomickej situácii. „ÚMS však prioritne volí cestu rokovaní a hľadania riešení priamo do praxe. Preto sa zástupcovia ÚMS v agende cien energií osobne stretli a rokovali s ministrom hospodárstva,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa únie Daniela Piršelová.
Dohodli sa na tom, že v najbližších dňoch zorganizujú spoločné online stretnutie so zástupcami miest a rezortu, na ktorom si podrobnejšie prejdú aktuálnu schému pomoci pre samosprávy.
„Oceňujeme zodpovedný prístup ministra hospodárstva a veríme, že nájdeme také spoločné riešenie, ktoré mestám pomôže v praxi, a to čo najskôr,“ dodala Piršelová. O ďalších krokoch v súvislosti s ekonomickou situáciou v mestách diskutujú a zvažujú ďalšie kroky a rokovania s príslušnými rezortmi.
Iniciátormi protestu boli jednotlivé obce a mestá v spolupráci so ZMOS. Zapojenie sa doň bolo na individuálnom rozhodnutí každého mesta po zvážení technických a bezpečnostných rizík, povedala Piršelová.
Nitra zvolila svoj spôsob protestu
Napríklad krajské mesto Nitra sa do akcie zapojilo vypnutím osvetlenia na Nitrianskom hrade. Ako pre agentúru SITA povedal hovorca Nitry Tomáš Holúbek, vypnutie osvetlenie v celom meste by bolo príliš technicky náročné.
Verejné osvetlenie sa chystajú protestne vypnúť aj obce na Zemplíne, demonštráciou poukazujú na problémy
„Nie je jednoduché odpojiť celé mesto, napríklad aj v centre mesta sú rôzne vetvy. Po konzultácii s inými mestami sme to zvažovali aj z právneho a bezpečnostného hľadiska, napríklad priechody pre chodcov totiž musia byť zo zákona osvetlené,“ poukázal.
Hrozia tiež právne riziká spojené s prípadnou zodpovednosťou za škody vzniknuté na zdraví občanov alebo na majetku. Holúbek zároveň zdôraznil, že mesto Nitra myšlienky protestu plne podporuje.
Štát núti samosprávy zvyšovať poplatky
Pre politiku štátu, ktorá mimoriadne zaťažuje rozpočty samospráv, muselo mesto Nitra pristúpiť k zvýšeniu daní a poplatkov. Napríklad poplatky za odpad sa zvýšili od 1. januára na 42 eur z doterajších 37 eur, poplatok za materskú školu stúpol z 20 eur na 30 a poplatok za školský klub detí na základných školách už stojí 20 eur, pričom po starom to bolo 15 eur.
Rodičia načrú hlbšie do vrecka aj za stravu v školách a škôlkach. Vstup do mestského kúpeľa stojí po novom raz toľko, ako predtým – z troch eur išiel hore na šesť, sauna v kúpeli stála 7,50 a teraz je to 12 eur. Vstupné na letné kúpalisko sa zvýšilo na osem eur, doteraz to boli štyri eurá a pre obyvateľov mesta 3,50 eur.
Únia miest hovorí o podraze a žiada stiahnutie návrhov noviel, inak sa obráti na Čaputovú
„Zvyšujeme aj prenájmy kultúrnych domov mesta. Spoločenská sála v kultúrnych domov je po novom 20 eur, predtým bola 10 eur, prenájom Synagógy stojí 100 eur, pričom pôvodne to bolo 70 eur,“ vymenoval Holúbek.
Sadzba dane z nehnuteľností sa zvýšila zo 46 centov na meter štvorcový na 75 centov pri bytoch a rodinných domoch, čiže napríklad pri byte s rozlohou 60 metrov štvorcových zaplatí majiteľ po novom 45 eur ročne, čo je navýšenie o 17 eur za kalendárny rok.
Vláda prisľúbila samosprávam v súvislosti s vysokými cenami energií pomoc. Od 1. januára do 31. marca sa má cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovať na úrovni 199 eur za megawatthodinu, pri plyne to bude 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch, ktoré budú vyššie ako strop, má 80 percent preplatiť štát. Minister hospodárstva Karel Hirman avizoval, že štát vyčlení na tento účel niekoľko desiatok miliónov eur.
