BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) – V decembri ceny tovarov a služieb medziročne zdraželi o 1,3 % podľa národnéhoindexu spotrebiteľských cien CPI. Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej ide tak o zrýchlenie, nakoľko medziročný rast spotrebiteľských cien sa predtým približne polrok držal na úrovni 1,0 – 1,1 %. Decembrový výsledok bol v súlade s očakávaniami trhu.
Ako konštatovala, podľa údajov Štatistického úradu SR decembrový rast cien potiahli predovšetkým vyššie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Dosiahli najvýznamnejší nárast o viac ako šesť percent a navyše sú dôležitou, až takmer 20-percentnou súčasťou spotrebného koša. „Drahšie nás však vyšlo aj vzdelávanie. Naopak, ceny alkoholu a tabaku sú síce stále medziročne vyššie, ale tempo ich rastu z mesiaca na mesiac má tendenciu spomaľovať. Ak si ale Slováci zariaďovali svoje domácnosti, tak ich to vyšlo o pár percent menej ako pred rokom. Nábytok, vybavenie domácnosti či bežná údržba domu sú pritom medziročne lacnejšie od februára 2009, teda už takmer dva roky“, uviedla Sadovská.
Podľa analytičky dôvodom zdražovania je zvyšovanie cien na svetových komoditných trhoch. Naopak, tlmičom rastu cien naďalej zostáva pomerne vysoká miera nezamestnanosti. „V tomto roku očakávame medziročný rast cien v priemere o 3,2 %, pričom rast cien potravín vyskočí podľa našich odhadov v niektorých mesiacoch aj nad 7 – 8 %. Necelým jedným percentom pridajú ruku k dielu konsolidačné opatrenia – DPH, spotrebné dane a pod.. Vyššie dane sa však nepremietnu úplne do cien, obchodníci časť zoberú na svoje plecia v podobe nižších marží. Dôvodom bude stále pomerne vysoká miera nezamestnanosti a teda stále nie úplne prebudený spotrebiteľský dopyt. Na drahšie potraviny budú vplývať predovšetkým vyššie ceny komodít či ropy na svetových trhoch. Svoje urobí aj tak trochu fiktívna báza z minulého roku, nakoľko ceny v mnohých prípadoch počas minulého roka klesali alebo rástli iba pomaly“, tvrdí Sadovská.
Ropa sa v stredu obchodovala za cenu o vyše osem percent vyššiu ako pred mesiacom, polročne zdražela dokonca o viac ako 27 %. K hranici 100 USD za barel sa priblížila prvýkrát od októbra 2008, kedy naplno prepukla globálna hospodárska kríza. Po prudkom náraste trhovej ceny pšenice z roku 2008 až na 1 250 dolárov za bušel nasledoval v krízovom roku 2009, a pokračoval aj v uplynulom roku, jej pokles. Začiatkom minuloročného júna sa jej cena za bušel odrazila od „dna“ na úrovni 475 dolárov a v auguste už prekonala hranicu 800 dolárov. Od decembra sa pšenica obchoduje opäť blízko 800 USD za bušel. „Nárast ceny je teda neprehliadnuteľný, ale úrovne z roku 2008 sa podľa nás v najbližších mesiacoch skôr nezopakujú. Platí však, že pšenica sa momentálne obchoduje o cca štvrtinu drahšie ako vlani“, uviedla analytička.
Podľa jej slov o niečo výraznejšie zdraženie je badateľné v prípade sóje a kukurice, nakoľko cena týchto komodít na svetových trhoch v januári poskočila medziročne o viac ako 35 %. Podľa záverov utorňajšieho zasadnutia cenového burzového výboru Komoditnej burzy Bratislava je nárast cien v horizonte troch mesiacov možné očakávať v prípade pšenice, sladovníckeho jačmeňa, raže či kukurice. A zdražieť by mala aj repka a slnečnica.
„Slovensko si však za vlaňajší rok vyslúžilo prvenstvo, nakoľko v rámci Európskej únie zaznamenalo najpomalší rast cien tovarov a služieb na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien. Lotyšsko bolo ako jediné v zápore, ostatné ekonomiky ale zaznamenali už iba rýchlejší rast cien“, povedala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Analytici: „Nízky rast cien je však, zdá sa, minulosťou
Slovensko podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru dosiahlo počas krízy dva roky s najnižším rastom cien vo svojej histórii. „V roku 2009 rástli spotrebiteľské ceny podľa európskej metodiky v priemere o 0,9 %, v roku 2010 ešte o niečo menej, len o 0,7 %,“ uviedol. Priemerný rast cien v rokoch 1997 až 2008 pritom dosiahol 6,2 %. V minulom roku bol po prvýkrát v histórii rast cien na Slovensku nižší ako v eurozóne. „Takýto výsledok sa však v dohľadnej dobe pravdepodobne nepodarí zopakovať. Spolu s dobiehaním životnej úrovne západnej Európy ju budeme dobiehať aj cenami,“ dodal Hagara. Za takým nízkym rastom cien stálo podľa Hagaru viacero faktorov. Väčšinu z tohto obdobia boli relatívne nízke ceny ropy a energií a zároveň z hľadiska úrody boli roky 2008 a 2009 úspešné, čo brzdilo rast cien potravín. „Samozrejme, najvýraznejší vplyv na vývoj cien malo prepúšťanie v dôsledku krízy, ktoré ťažko zasiahlo spotrebiteľský dopyt. Aby obchodníci prilákali zákazníkov do svojich obchodov, nemali priestor na zvyšovanie cien, naopak, lacná konkurencia zo susedných krajín ich tlačila do znižovania cien,“ tvrdí analytik ING Bank.
„Nízky rast cien je však, zdá sa, minulosťou. V januári očakávame vplyvom rastu regulovaných cien a vyšších daní, ale aj vplyvom ďalšieho očakávaného rastu cien potravín, výraznejší nárast spotrebiteľských cien na úroveň okolo 2,3 %,“ uviedol analytik VÚB banky Andrej Arady. ING dokonca odhaduje januárovú infláciu až nad 3,5 %. Počas roka by mala inflácia naďalej naberať na dynamike a podľa Hagaru môže v priemere za celý rok dosiahnuť až takmer 4 %. A to napriek tomu, že rast cien bude tlmiť len pomaly sa oživujúci trh práce.
