BRATISLAVA 19. apríla (WEBNOVINY) – Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) je zásadne nespokojná s výsledkami pondelkového rokovania tripartity o návrhu novely Zákonníka práce. „Za súčasného stavu nemá zmysel Zákonník práce vôbec novelizovať,“ povedal pre agentúru SITA tajomník RÚZ Martin Hošták. Ak podľa neho vláda zásadne nezmení navrhované znenie novely pracovného kódexu, tak Slovensko zmešká príležitosť pre zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Ministerstvu práce RÚZ vyčíta napríklad ponechanie minimálnych mzdových nárokov v Zákonníku práce, či zavedenie 5-mesačnej výpovednej lehoty pre zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov. „Očakávania zamestnávateľov od novely Zákonníka práce naplnené neboli,“ povedal Hošták. V niektorých prípadoch sa podľa neho ustanovenia novely Zákonníka práce po rokovaní tripartity z pohľadu zamestnávateľov ešte zhoršili.
AZZZ nie je spokojná s návrhom novely Zákonníka práce
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) nie je spokojná s výsledkom pondelkového rokovania tripartity o zmenách v Zákonníku práce. Pre agentúru SITA to uviedol viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. „Navrhovaná novela Zákonníka práce nenapĺňa naše očakávania,“ povedal. Upozornil na to, že ministerstvo práce a sociálnych vecí ustúpilo od zámeru vypustiť zo Zákonníka práce tzv. minimálne mzdové nároky, čo bola jedna z požiadaviek zamestnávateľov. Ide o rozličnú úroveň minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Zamestnávatelia tiež podľa Machunku neuspeli s požiadavkou, aby na ukončenie pracovného pomeru s ťažko zdravotne postihnutým zamestnancom už zamestnávateľ nepotreboval súhlas úradu práce a sociálnych vecí. AZZZ takisto nesúhlasí s tým, aby mali zamestnanci po odpracovaní viac ako 20 rokov u zamestnávateľa nárok na päťmesačnú výpovednú lehotu. Podľa Machunku by postačovala maximálne štvormesačná výpovedná lehota pri odpracovaní 10 a viac rokov.
Mihál je výsledným návrhom novely Zákonníka práce spokojný
Minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál je takmer na 100 percent spokojný s výsledkami pondelkového rokovania tripartity o návrhu novely Zákonníka práce. „Myslím si, že spokojní boli aj sociálni partneri. Cítil som spokojnosť na všetkých troch stranách,“ povedal na utorkovej tlačovej besede. Navrhovaná novela pracovného kódexu podľa neho po rokovaní tripartity spĺňa všetko, čo od nej očakával. Vďaka navrhovaným zmenám sa podľa Mihála zvýši flexibilita Zákonníka práce, čo pomôže tvorbe nových pracovných miest.
Dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce nakoniec nebude závisieť od mzdy zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí totiž ustúpil od svojho zámeru, aby sa mesačná skúšobná lehota vzťahovala na zamestnanca so mzdou do 1,7-násobku minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur. Každý zamestnanec by tak mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace.
Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
Ministerstvo práce ustúpilo od zámeru vypustiť z pracovného kódexu tzv. minimálne mzdové nároky. Meniť sa nebude ani súčasná definícia závislej práce. Zmeny nakoniec nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov. Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. „Nesúhlasili s tým ani odborári, ani zamestnávatelia,“ povedal minister Mihál. Rezort tiež stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok.
V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na 5 týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce. Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.
