Americký minister zahraničia Antony Blinken a generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg v piatok odmietli ruskú požiadavku, aby aliancia neprijímala nových členov.
Rusko podľa nich nebude mať možnosť rozhodovať o tom, komu by mohli povoliť vstúpiť do bloku. V čase rastúcich obáv z možnej invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá chce byť členom aliancie, tiež varovali, že akákoľvek vojenská intervencia si vyžiada silnú reakciu.
Blinken a Stoltenberg sa margo Ruska vyjadrili samostatne po mimoriadnom virtuálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré bolo prvým v sérii rokovaní na vysokej úrovni zameraných na zmiernenie napätia.
Rázna reakcia na agresiu
„Sme pripravení rázne reagovať na ďalšiu ruskú agresiu, ale diplomatické riešenie je stále možné a uprednostňované, ak sa Rusko rozhodne,“ vyjadril sa Blinken vo Washingtone. Následne kategoricky odmietol tvrdenie Ruska, že sa NATO zaviazalo nerozšíriť na východ.
„NATO nikdy nesľúbilo neprijatie nových členov,“ povedal šéf americkej diplomacie a zároveň obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že pofidérnym argumentom odvracia pozornosť od pohybu ruských síl pozdĺž hranice s Ukrajinou.
Podobne sa vyjadril aj Stoltenberg v Bruseli. „Nebudeme robiť kompromisy v základných princípoch, vrátane práva každého národa rozhodnúť sa svojou vlastnou cestou, vrátane toho, akého druhu bezpečnostných opatrení chce byť súčasťou,“ povedal.
Obavy z útoku
Zhromažďovanie ruských vojsk na hranici s Ukrajinou vyvoláva medzi členmi aliancie obavy, že Moskva plánuje útok na svojho suseda. To Kremeľ popiera, od Západu však žiada bezpečnostné záruky, ktoré by vylúčili rozšírenie NATO o Ukrajinu a ďalšie postsovietske štáty.
Okrem toho chce ukončenie vojenských cvičení aliancie pri ruských hraniciach. Výmenou za to by Rusko rešpektovalo medzinárodné zväzky, ku ktorým sa zaviazalo, týkajúce sa obmedzenia vojnových cvičení, incidentov s lietadlami a ďalšími nepriateľskými akciami na nižšej úrovni.
Blinken sa vyjadril, že Moskva si je dobre vedomá toho, že NATO jej požiadavky neprijme. Súčasťou jej stratégie je podľa neho na začiatok stanoviť nesplniteľné požiadavky, „a potom tvrdiť, že sa druhá strana nezapája a nejako to použiť ako ospravedlnenie agresívneho konania“.
Zhromažďovanie ruských vojakov
Stoltenberg upozornil, že zhromažďovanie ruských vojakov naďalej vyvoláva obavy. „Vidíme ozbrojené jednotky, vidíme delostrelectvo, vidíme vojakov pripravených na boj, vidíme vybavenie na elektronický boj a vidíme veľa rôznych vojenských schopností,“ povedal generálny tajomník NATO.
Zhromažďovanie, bezpečnostné požiadavky a história Ruska s Ukrajinou a Gruzínskom „vysielajú správu, že existuje reálne riziko nového ozbrojeného konfliktu v Európe“.
Rokovanie o kontrole zbraní
Blinken aj Stoltenberg uviedli, že Spojené štáty a NATO sú ochotné s Moskvou rokovať o kontrole zbraní, ale Putinovi nemôžu dovoliť zavádzať obmedzenia na to, ako aliancia chráni svojich členov blízko ruských hraníc – Estónsko, Litvu, Lotyšsko a Poľsko.
„Nemôžeme skončiť v situácii, kde máme členov NATO druhej triedy, kde NATO ako aliancia ich nemôže chrániť rovnako, ako chránime iných členov,“ povedal Stoltenberg.
V rámci intenzívnych diplomatických aktivít zameraných na zmiernenie napätia s Ruskom sa v pondelok uskutočnia rokovania medzi USA a Ruskom v Ženeve. Následne sa v stredu po viac ako dvoch rokoch uskutoční zasadnutie Rady NATO-Rusko, ktoré dá veľvyslancom aliancie príležitosť prediskutovať ruské požiadavky s ruským vyslancom osobne. Na štvrtok je naplánované paneurópske stretnutie s Ruskom.