Dolná komora ruského parlamentu v stredu odhlasovala odstúpenie krajiny od medzinárodnej zmluvy, ktorá umožňuje prieskumné lety nad vojenskými zariadeniami.
Stiahnutie sa od Zmluvy o otvorenom nebi musí ešte schváliť Rada federácie, horná komora parlamentu, ktorá by o návrhu mala rokovať 2. júna, a podpísať prezident Vladimir Putin. Odstúpenie nadobudne účinnosť šesť mesiacov po podpísaní.
Rozhodnutie ešte môžu zvrátiť
Moskva oznámila odstúpenie od zmluvy po tom, ako od nej vlani odstúpili Spojené štáty. Naznačila však, že je pripravená svoje rozhodnutie zvrátiť, ak sa aj USA vrátia k dohode.
Námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov v stredu poslancom Štátnej dumy povedal, že ak počas daného obdobia USA oznámia svoj úmysel vrátiť sa k zmluve, „začne sa nový diplomatický proces“. Následne však dodal, že to považuje za nepravdepodobné.
Česko je na ruskom zozname nepriateľských štátov, spoločnosť mu robia Spojené štáty americké
Cieľom dohody bolo vybudovať dôveru medzi Ruskom a Západom, a to tak, že viac ako trom desiatkam signatárov umožnila vykonávať prieskumné lety nad ich územiami pre zber informácií o vojenských silách a aktivitách. Na základe zmluvy sa uskutočnilo viac ako 1 500 letov.
Rusko porušenie zmluvy popiera
Bývalý americký prezident Donald Trump oznámil úmysel odstúpiť od zmluvy minulý rok v máji, pričom to odôvodnil jej porušeniami zo strany Ruska.
Rusko popiera porušenie zmluvy a uviedlo, že odchod USA od zmluvy naruší globálnu bezpečnosť, pretože bude pre vlády ťažšie interpretovať zámery iných národov.
Európska únia vyzvala USA, aby zvážili svoje konanie a vyzvala Rusko, aby zostalo pri zmluve. Moskva sa ako podmienku zotrvania pri zmluve neúspešne usilovala presadiť, aby členovia NATO garantovali, že neodovzdajú USA dáta z letov nad Ruskom.