MOSKVA 19. marca (WEBNOVINY) – Na ukrajinskú armádnu základňu v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ v stredu vtrhli „proruskí aktivisti“. Informuje o tom spravodajský portál britskej stanice BBC, podľa ktorého na základni už veje aj niekoľko ruských vlajok.
Očití svedkovia hovoria o tom, že z budovy videli vychádzať viacerých ukrajinských vojakov. Incident sa však údajne zaobišiel bez streľby.
—-> TU.
K obsadeniu základne v Sevastopoli prichádza len necelý deň po tom, ako na základni v krymskej metropole Simferopoľ proruskí vojaci odzbrojili miestnych členov ukrajinskej armády. Podľa miestnych zdrojov pritom zabili jedného ukrajinského vojaka. Rusko naopak informovalo, že pri útoku zahynuli „prokrymskí bojovníci“, ktorých zabil ostreľovač.
Vyháňajú Tatárov
Ukrajinská vláda oznámila, že vypracováva plán na stiahnutie svojich vojakov z Krymu, kde Rusko postupne preberá formálnu kontrolu a jeho armáda obsadila vojenské základne naprieč polostrovom.
Šéf Národnej rady pre obranu a bezpečnosť Andrij Parubij v stredu povedal, že Ukrajina bude žiadať Organizáciu Spojených národov, aby spravila z Krymu demilitarizovanú zónu, keďže Kyjev chce odsunúť svoje jednotky na zvyšné územie Ukrajiny.
Podľa jeho slov chce tamojšia nová vláda „vysporiadať“ územie neoficiálne zabrané krymskými tatárskymi „squattermi“ po kolapse Sovietskeho zväzu. „Požiadali sme krymských Tatárov, aby opustili časť svojho územia, ktoré má slúžiť na sociálne účely,“ povedal Temirgalijev. Uistil však, že sú „pripravení im prideliť a legalizovať mnohé iné časti územia a zabezpečiť krymským Tatárom normálny život„.
Vicepremiér tiež zdôraznil, že členovia tatárskej komunity môžu zastávať v novej vláde popredné politické posty, čo je očividná snaha o zmiernenie napätia v regióne.
Stalin ich už deportoval
Tatári tvoria asi 15 percent z dvojmiliónovej populácie regiónu a podporujú novú vládu v Kyjeve. Nová krymská vláda naopak jej legitimitu odmietla a vyhlásila nezávislosť územia, čo je dôvodom súčasného napätia medzi väčšinovými Rusmi a menšinovými Tatármi.
Krymských Tatárov v roku 1944 vtedajší vodca Sovietskeho zväzu Josif Stalin prikázal deportovať do Strednej Ázie, po kolapse ZSSR v 90. rokoch sa však mnohí do regiónu vrátili a usadili sa vedľa prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva.
S tým sa občas dostávajú do územných sporov, keďže im ich majetok po návrate nebol vrátený, a preto obsadili domy a farmy, ku ktorým sa nik nehlásil. Ukrajinské úrady tieto spory nevyriešili.
Putin už predložil návrh poslancom
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu predložil dohodu o návrate Krymu pod správu Moskvy na schválenie do parlamentu.
Informuje tom agentúra Ria Novosti citujúca tlačový odbor zhromaždenia.
Prezident tiež predložil návrh federálneho ústavného zákona, ktorý spraví z Krymu súčasť Ruska.
Zákon dáva automaticky ruské občianstvo všetkým obyvateľom Krymu a oprávňuje ich čerpať ruské dôchodky a ďalšie sociálne benefity. Stanovuje tiež 13. september 2015 ako dátum regionálnych volieb do miestnych samospráv.
Ústavný súd v Rusku jednohlasne schválil pripojenie Krymu
Ruský ústavný súd rozhodol o legálnosti pripojenia ukrajinského Krymu k územiu krajiny. Urobil tak na stredajšom mimoriadnom pojednávaní vo svojom hlavnom sídle v Petrohrade.
O výklad toho, či je pripojenie Krymu v súlade s ústavou, ho požiadal samotný prezident Vladimir Putin, ktorý tento krok odsúhlasil ešte v utorok. Sudcovia podľa agentúry RIA Novosti vyniesli verdikt jednohlasne.
Ukrajina obvinila Rusko z anexie
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk po zverejnení týchto informácií obvinil Moskvu z „vojnového zločinu“. Konflikt na Kryme sa podľa neho teraz presunul „z politickej do vojenskej roviny“. Vláda v Kyjeve v reakcii povolila ukrajinskej armáde používanie zbraní na ochranu vlastných životov.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo ruského chargé d’affairs v Kyjeve Andreja Vorobjova, aby mu odovzdalo protestnú nótu v súvislosti s podpisom dohody o návrate Krymu pod správu Moskvy.
Podľa úryvku citovaného ruskou agentúrou RIA Novosti ukrajinská vláda „nepripúšťa akúkoľvek zvrchovanosť Ruskej federácie nad územím Ukrajiny, ktorú okupuje“.
Kyjev tak dáva jasne najavo, že podobne ako západní partneri považuje prijatie odštiepeneckého regiónu Ruskom za anexiu, pričom si vyhradzuje právo uplatniť medzinárodné právo.
Hovorca ukrajinského rezortu zahraničia Jevhen Perebyjnis v utorok vyhlásil, že vláda „nikdy neuzná takzvanú deklaráciu o nezávislosti Krymu ani takzvanú dohodu o opätovnom zjednotení s Ruskom“. „Ukrajina prijme všetky opatrenia umožnené medzinárodným právom, aby prinavrátila pôvodný stav,“ citovala hovorcu RIA Novosti.
Ruský prezident Vladimir Putin a predstavitelia krymského separatistického vedenia v utorok spečatili snahy o pripojenie polostrova k Rusku po tom, ako sa tamojší obyvatelia podporovaní ruským vojskom vzbúrili proti februárovým politickým zmenám v Kyjeve.
Podpisu predchádzalo víkendové referendum, ktoré potvrdilo záujem Krymčanov o takýto krok, hoci podľa ukrajinskej vlády a Západu bolo nezákonné. Putin počas utorňajšieho vystúpenia zopakoval názor, že na Ukrajine momentálne nie je legitímna vláda a výmena moci bola pučom spojeným s vraždami a terorizmom.
Nemecko ostro odsudzuje paralelu vykonanú ruským prezidentom Vladimírom Putinom medzi pripojením Krymu k Rusku a zjednotením Nemecka v roku 1990. V utorok Putin povedal, že Moskva „jednoznačne podporila úprimnú, nezastaviteľnú túžbu Nemcov po národnom zjednotení“ a očakáva, že Nemci „podporia túžbu ruského sveta, historického Ruska po obnovení jednoty„.
Nemecko uviedlo, že ruský zákrok na Kryme porušil medzinárodné právo. Hovorca Kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert v stredu označil Putinove slová za „ohromujúce„. „Zjednotenie Nemecka opätovne spojilo jeden národ, zatiaľ čo ruský zásah vedie k rozdeleniu Ukrajiny,“ povedal.
Etnickí Česi sa chcú vrátiť z Ukrajiny domov
Predseda dolnej komory českého parlamentu vyzval vládu, aby pomohla etnickým Čechom žijúcim na Ukrajine vrátiť sa do Čiech.
Jan Hamáček reagoval v stredu na žiadosť približne 45 českých rodín o pomoc pre „obavy z neistej budúcnosti„. Väčšina z nich žije neďaleko mesta Žitomyr ležiaceho približne 130 km západne od Kyjeva a dve rodiny v Simferopole na Kryme, ktorý pripojila Moskva k Rusku.
Podľa Hamáčka potrebná je rýchla pomoc. „Nie je dôvod čakať,“ povedal.
Niekoľko Čechov sa presťahovalo do ukrajinského regiónu Volyň v 19. storočí a ďalší ich nasledovali v 20. storočí, keď časť juhozápadnej Ukrajiny patrila od roku 1919 do druhej svetovej vojny k Československu. Po vojne zabral túto časť Sovietsky zväz.
Van Rompuy do Moskvy nepríde, nechce poznať pravdu
Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy chcel údajne v týchto dňoch navštíviť Moskvu a s tamojšími predstaviteľmi diskutovať o riešení krízy na Ukrajine. Informáciu v utorok zverejnili ruské médiá, Van Rompuyov hovorca ich však vzápätí poprel.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí sú za všetkým lídri Európskej únie, ktorí takzvaného europrezidenta presvedčili, aby do Ruska nechodil. „Jeho priatelia mu neumožnili odísť, takže predpokladáme, že nechce vedieť pravdu, keďže o všetkom je už rozhodnuté,“ cituje tlačová agentúra ITAR-TASS zo stanoviska ruskej diplomacie.
Európska únia, Spojené štáty a Kanada v reakcii na referendum o odtrhnutí Krymskej autonómnej republiky od Ukrajiny zaviedli sankcie proti vysokopostaveným ruským a krymským predstaviteľom. Tie zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie účtov. Ruského prezidenta Vladimira Putina to však neodradilo a ešte v pondelok podpísal dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát“. V utorok následne schválil jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Najväčšia hrozba od Studenej vojny
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen považuje súčasný vývoj na Ukrajine za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu Európy od konca Studenej vojny. Šéf Severoatlantickej aliancie to povie v stredu v prejave pred washingtonským inštitútom Brookings Institution, ktorého kópiu vopred získala agentúra AP.
Postup Ruska v prípade Krymu je podľa Rasmussena zobudením pre všetkých medzinárodných partnerov, ktorí sa snažia udržať mier v Európe. NATO sa teraz podľa neho musí sústrediť na dlhodobé dopady ruskej agresie na jeho vlastnú bezpečnosť. V prejave tiež predstaví ďalšie súčasné priority aliancie, medzi ktoré patrí Afganistan, mierová misia v Kosove a protipirátska operácia v Somálsku.
Ukrajinská vláda vypracováva plán na stiahnutie svojich vojakov z Krymu.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu predložil dohodu o návrate Krymu pod správu Moskvy na schválenie do parlamentu.
Vláda Krymu požiadala Tatárov, aby opustili oblasť, kde teraz žijú, výmenou za nové územie inde v regióne.
Na ukrajinskú armádnu základňu v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ v stredu (19. marca) vtrhli „proruskí aktivisti“. K streľbe však nedošlo.
Ukrajina obvinila Rusko z anexie. Arsenij Jaceňuk po zverejnení týchto informácií obvinil Moskvu z „vojnového zločinu“. Konflikt na Kryme sa podľa neho teraz presunul „z politickej do vojenskej roviny“.
Ruský ústavný súd v stredu (19. marca) rozhodol o legálnosti pripojenia ukrajinského Krymu k územiu krajiny.
Na základni v krymskej metropole Simferopoľ proruskí vojaci odzbrojili miestnych členov ukrajinskej armády. Podľa miestnych zdrojov pritom
.
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii, povedal premiér Arsenij Jaceňuk.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že „v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska„. Vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (18. marca) schválil návrh dohody medzi Krymom a Moskvou o pripojení ukrajinského regiónu k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát, do platnosti dekrét vstupuje v deň, kedy bol podpísaný“.
Ukrajinský parlament odhlasoval čiastočnú mobilizáciu vojenských rezervistov.
Ukrajinský región Krym si zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády.
Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Pre Ukrajinu to je absolútne neprijateľné.
Európska únia v pondelok rozhodla o zavedení sankcií voči 21 osobám, ktorí majú byť zodpovední za súčasnú napätú situáciu na ukrajinskom Kryme.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok (17. marca) nezávislosť. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo za pripojenie Krymu k Rusku 96,6 percenta ľudí. Účasť na referende bola 83 percent.
Účasť na nedeľňajšom referende na Kryme bola už o 19:00 SEČ enormná. Podľa odhadov dovtedy prišlo k volebným urnám až 93 percent občanov.
Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie.
Miestni predstavitelia očakávajú, že účasť napriek nepriaznivému počasiu presiahne 80 percent.
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“.
Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole však hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
Obyvatelia Krymu v nedeľu (16. marca) rozhodujú v referende o budúcnosti polostrova.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo „prepadový“ oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu.
Ukrajinský parlament v sobotu „predčasne ukončil“ mandát zákonodarného zboru na Kryme, ktorý schválil tamojšie referendum o pričlenení územia k Rusku považované Kyjevom za protiústavné.
Odporcovia ruskej intervencie na Ukrajine v sobotu zorganizovali v Moskve demonštráciu, na ktorej sa podľa odhadov zišlo približne 50-tisíc ľudí.
Prestrelka medzi nešpecifikovanými skupinami vo východoukrajinskom meste Charkov si v noci na sobotu (15. marca) vyžiadala dvoch mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou