Rusi ovládli krymské základne, vydali zatykač na Jaroša

MOSKVA 5. marca (WEBNOVINY) – Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov je presvedčený, že podkladom pre stabilizovanie situácie na Ukrajine by mala byť dohoda medzi dnes už bývalým prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozíciou z 21. februára, ktorú sprostredkovala EÚ.

Podľa vyhlásenia ruského rezortu diplomacie sa tak minister vyjadril počas utorňajšieho stretnutia s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovou. Poukázal pritom na jednu z častí dohody predpokladajúcu ústavnú reformu, ktorá by zohľadňovala záujmy všetkých ukrajinských regiónov.

Dokument podpísaný za účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Poľska mal ukončiť krvavé protivládne nepokoje v Kyjeve, viedol však zároveň k odvolaniu Janukovyča parlamentom a obmedzeniu jazykových práv ukrajinských Rusov, proti čomu sa vzbúrili obyvatelia Krymu hlásiaci sa prevažne k ruskej národnosti.

Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme v stredu prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany. Informujú o tom zdroje ruskej tlačovej agentúry Interfax, ktorej správu prevzali zahraničné spravodajské portály.

Podľa citovaného predstaviteľa ruskej armády by sa mali s ukrajinskými vojakmi obsluhujúcimi raketové zariadenia stretnúť „ruskí experti a proruskí aktivisti„, ktorí sa ich budú snažiť presvedčiť, aby s nimi spolupracovali.

Čiastočné prevzatie kontroly nad raketovou základňou v meste Jevpatorija ruskými silami potvrdil tlačovej agentúre AFP hovorca ukrajinského ministerstva obrany, podľa ktorého sa ešte v utorok do objektu dostali vojaci v sprievode proruských demonštrantov. Tvrdí však, že miestne velenie je naďalej verné Kyjevu a rakety nechalo presunúť na iné miesto.

Rusi popierajú, že na Kryme sa nachádzajú ich vojaci

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády. Podľa jeho slov sú takéto tvrdenia „úplnými nezmyslami“. Šéf ruského rezortu obrany zároveň označil fotografie ťažko ozbrojených vojakov na Krymskom polostrove za „provokácie“.

Šojgu podľa vlastných slov „nedokáže pochopiť“, odkiaľ sa na proruskom území vzali ruské vojenské vozidlá. Nadviazal tak na utorňajšie slová prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého nemajú tamojší ozbrojenci žiadne spojenie s Kremľom. Podľa neho sa vojenské uniformy, ktoré majú na sebe, dajú kúpiť v akomkoľvek obchode na území bývalých krajín Sovietskeho zväzu.

Ruská vláda popiera, že tisíce neoznačených vojakov, ktorí od minulého týždňa okupujú vojenské a dôležité administratívne objekty na Kryme, sú príslušníkmi ruskej armády. Vláda v Kyjeva však tvrdí opak a obvinila Moskvu z invázie, v čom ju podporili aj EÚ a USA.

Vydali zatykač na Jaroša

Ruská prokuratúra vydala v stredu medzinárodný zatykač na ukrajinského nacionalistu a lídra krajne pravicového Pravého sektora Dmitrija Jaroša. Urobila tak na základe jeho víkendovej verejnej výzvy na uskutočnenie teroristických útokov na ruskom území.

Vyšetrovacia komisia žiada jeho vydanie na stíhanie, keďže podľa jej tvrdení svojou výzvou smerom k lídrovi čečenských povstalcov Dokuovi Umarovi ohrozil občanov Ruska.

Jaroš na konte svojho hnutia na ruskej sociálnej internetovej sieti Vkontakte, obdobe Facebooku, požiadal Umarova o pomoc v boji proti „ruskej okupácii Ukrajiny“.

Odkazoval tak na situáciu na ukrajinskom autonómnom území Krym. Podľa radikála Ukrajinci aj Umarovovi povstalci zdieľajú Rusmi „preliatu krv“. Jaroša za jeho vyjadrenia obvinili ešte začiatkom týždňa z verejnej podpory teroristických a extrémistických aktivít.

Jaceňuk plánuje zreformovať systém

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy. Podľa jeho slov ide o „najvyššiu prioritu“ jeho vládneho kabinetu.

„Úlohou našej novej vlády je decentralizácia moci. Vicepremiér Volodymyr Hroisman bude zodpovedný za rýchlu reformu miestnych regionálnych samospráv,“ cituje Jaceňuka spravodajský portál Kyiv Post.

Premiér chce „decentralizovať úrady sformované za posledné štyri roky“. „Práva musia byť odovzdané regiónom. Ľudia zvolení do regionálnych parlamentov a miestnych parlamentov… by mali mať zodpovedajúce právomoci,“ uviedol Jaceňuk.

Nový ukrajinský premiér vo svojom prvom rozhovore uviedol pre agentúru Associated Press, že Krym musí zostať na Ukrajine, no môže dostať väčšie lokálne právomoci. Jaceňuk v stredu povedal, že bude vytvorený špeciálny krízový štáb, ktorý zváži, „akú ďalšiu autonómiu by mohla Krymská republika dostať“.

Premiér, ktorého schválil ukrajinský parlament 27. februára, odmietol informácie, že Kyjev rokuje so Spojenými štátmi o umiestnení protiraketovej obrany na ukrajinskom území za finančnú pomoc USA. „Nie je to pravda. Zo Spojenými štátmi sme vôbec nerokovali o žiadnom rozmiestnení vojenských jednotiek,“ povedal Jaceňuk.

Jaceňuka považujú za človeka blízkeho expremiérke Juliji Tymošenkovej, keďže v súčasnosti vedie jej stranu Baťkyvščyna (Vlasť). Dočasným prezidentom je Olexander Turčynov, ktorý v najvyššom kresle nahradil zosadeného Viktora Janukovyča, ktorý sa však stále považuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny.

Aksjonov nepovažuje kyjevskú vládu za legitímnu

S novým vedením štátu v hlavnom meste Kyjev odmietol rokovať nedávno vymenovaný šéf krymskej proruskej vlády Sergej Aksjonov „Nepovažujeme túto vládu, ktorá navrhuje rokovania, za legitímnu, to je hlavný problém,“ povedal pre lotyšskú rozhlasovú stanicu Baltcom.

Aksjonova vymenovali za premiéra vo februári v krymskom parlamente, ktorý v tom čase strážili maskovaní ozbrojenci okupujúci budovu. Ten následne požiadal Moskvu o poskytnutie vojenskej „ochrany“ Rusom na polostrove. Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň označil súčasnú vládu v Kyjeve za nelegitímnu a podporil tak pozíciu vlády na Kryme.

Zároveň poprel, že by tam nachádzali ruskí vojaci. Tisíce vojakov, celkom evidentne pod ruským vedením, s ruskými zbraňami a na ruských vozidlách, prevzali v uplynulých dňoch kontrolu nad ukrajinskými základňami na Kryme.

Tamojšia vláda plánuje tento mesiac uskutočniť hlasovanie o budúcom štatúte polostrova. Aksjonov odmietol povedať, či podporuje odtrhnutie sa Krymu od Ukrajiny a tvrdí, že rozhodnutie je na miestnych obyvateľoch.

Tatarstan chce s Krymom spolupracovať

Prezident ruskej republiky Tatarstan Rustam Minnichanov a premiér Aksjonov podpísali v stredu v Simferopole dohodu o spolupráci. Informuje o tom agentúra Interfax. Minnichanov po podpise povedal, že špecifickejšie oblasti spolupráce budú vytýčené v priebehu apríla expertmi z oboch vlád.

Podľa jeho slov je Krym pre Tatarstan veľmi atraktívny čo sa týka investičnej spolupráce, predovšetkým v sfére poľnohospodárstva, turizmu, športu a výmeny študentov. Minnichanov dodal, že bude mať na Kryme veľa stretnutí, predovšetkým s krymskými poslancami a predstaviteľmi krymských Tatárov.

Zdôraznil tiež, že Tatarstan venuje veľkú pozornosť rozvoju vzťahov a spolupráci s krymskými Tatármi. „Máme veľa spoločného v našom náboženstve, jazyku a kultúre,“ povedal.

Tatarská komunita tvorí viac než desatinu obyvateľstva polostrova a podporuje novú vládu v Kyjeve. Krymská vláda naopak jej legitimitu odmieta, čo je dôvodom obáv z možného napätia medzi väčšinovými Rusmi a menšinovými Tatármi na Kryme.

Februárové zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyvolalo na Kryme vzburu medzi obyvateľmi ruskej národnosti, ktorých záujmy začalo brániť ruské vojsko. Nové ukrajinské vedenie a západní partneri hovoria o vojenskej intervencii Ruska, ktoré má na Kryme základne. Washington rovnako ako aj Európska únia pohrozili Rusku ekonomickými sankciami. Informácie priniesla ruská agentúra RIA Novosti.

Sídlo vlády v Donecku opäť obsadili proruskí aktivisti

Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.

Stalo sa tak len pár hodín potom, čo ich policajti zo sídla miestnej vlády, ktoré okupovali od víkendu, vyhnali. Po ich odchode zaviala na budove nakrátko ukrajinská vlajka, ktorú však teraz opäť nahradila ruská.

Doneck, odkiaľ pochádza zosadený prezident Viktor Janukovyč, bol dejiskom najmasovejších proruských demonštrácií potom, čo ruské vojská obsadili časti polostrova Krym. Nová vláda v Kyjeve tvrdí, že demonštrácie zorganizovala Moskva, aby takto ospravedlnila inváziu.

Proruskí demonštranti vyjadrujú podporu novému vedeniu Krymskej autonómnej republiky, ktoré požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc. Žiadajú tiež ukončenie väzieb na vedenie krajiny v Kyjeve.