MOSKVA 11. apríla (WEBNOVINY) – Rusko v piatok oficiálne zverejnilo novú verziu ústavy, v ktorej na zozname federálnych subjektov krajiny figurujú Krym a Sevastopoľ pričlenené v marci na základe sporného referenda.
Podľa portálu ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti sa nové znenie objavilo na príslušných internetových stránkach necelý mesiac po tom, ako zmluvu o pripojení ukrajinských území ratifikovali ruský parlament a prezident Vladimir Putin.
RIA Novosti zároveň informuje o prijatí novej ústavy na Kryme, ktorú v piatok odhlasoval tamojší parlament. Podľa informácií ruských médií by mala byť odštiepenecká republika po novom definovaná ako neoddeliteľná súčasť Ruskej federácie.
Obama volal zo špeciálu Merkelovej, témou bola Ukrajina
Ukrajine hrozí vojna, hranicu ostro sledujeme, vyhlásil Fico
Rusi kritizujú šéfa NATO za rétoriku v štýle studenej vojny
Slovensko je pripravené presmerovať plyn na Ukrajinu
Chruščov daroval Krym Ukrajine
Krym historicky patril k Rusku, v roku 1954 ho však vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Miestny prístav v Sevastopoli je stále domovom ruskej čiernomorskej flotily. Takmer 60 percent z jeho 2,5 milióna obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ktorých ohrozením Moskva argumentovala svoju potrebu vstúpiť do diania na polostrove.
—>TU.
Ten od konca februára a po zosadení proruskej vlády v Kyjeve postupne obsadili tisíce neoznačených, po rusky hovoriacich vojakov. V následnom referende obyvatelia jednoznačne rozhodli o pričlenení k Rusku. Krym a Sevastopoľ, mesto so špeciálnym postavením, sa tak stali 84. a 85. federálnym subjektom Ruskej federácie, čo svojím marcovým podpisom potvrdil ruský prezident Vladimir Putin.
—-> TU.
Nemecký maloobchodný predajca Metro dočasne zatvorí svoje predajne v krymskej oblasti, ktorá je v súčasnosti pod ruskou kontrolou. Spoločnosť o tom informovala vo štvrtok. Metro má v oblasti predajne v mestách Sevastopol a Simferopol.
„Dve krymské predajne zatvoríme z interných dôvodov. Znovu ich plánujeme otvoriť na budúci týždeň,“ uviedla Olesya Olenytska, hovorkyňa spoločnosti Metro na Ukrajine. Spoločnosť odmietla uviesť detaily súvisiace s odstávkou predajní. Analytici však predpokladajú, že ich zatvorenie spoločnosť využije na to, aby prispôsobila ich fungovanie na ruské regulačné pravidlá.
Jaceňuk ponúkol východu posilnenie právomocí
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v piatok prisľúbil prenesenie viacerých právomocí na jednotlivé ukrajinské regionálne vlády v snahe vziať vietor z plachiet proruským separatistom nespokojných s novou vládou v Kyjeve.
Premiér preto aj vycestoval do východnej časti krajiny vrátane Donecka, kde sa povstalci snažia o vyhlásenie vlastného štátu a v tomto záujme obsadili vládne budovy.
Podľa spojenca expremiérky Julije Tymošenkovej by ústavné zmeny mohli posilniť právomoci v oblasti daní a návratu financií zo štátneho rozpočtu. Podotkol však, že podmienkou rokovaní na túto tému je odloženie zbraní.
Obrazom: Na východe Ukrajiny vyčíňajú proruskí aktivisti, obsadili vládne budovy
Minister vnútra Arsen Avakov ešte v stredu vyjadril nádej, že situácia sa tam upokojí v priebehu 48 hodín. Zároveň dal proruským povstalcom ultimátum a pohrozil im použitím sily. Ukrajinské bezpečnostné sily medzitým úspešne zasiahli proti okupantom v Charkove, čo Avakov označil za „protiteroristickú operáciu“.
Separatisti v Donecku v pondelok vyhlásili vlastnú „ľudovú republiku“ a referendum o nezávislosti chcú vypísať na 11. mája.
Británia, Švédsko a Poľsko navrhujú, aby Európska únia vyslala na Ukrajinu súdnych a policajných expertov, ktorí by mali pomôcť stabilizovať túto krajinu. Podľa dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, by misia EÚ mala za úlohu reformu právneho a policajného systému na Ukrajine.
„Obnovenie dôvery v právny štát je základom budúcej stability,“ píše sa v dokumente. Z dokumentu vyplýva, že nová misia by bola civilná, no svoju prácu by koordinovala s NATO s cieľom zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Ukrajine. Transparentný súdny systém je dôležitý aj z hľadiska priblíženia s Ukrajiny k Európskej únii.
Británia, Nemecko a Poľsko by chceli, aby poradná misia EÚ začala svoju činnosť už v júni. Návrh na zriadenie misie by muselo podporiť všetkých 28 členských štátov Európskej únie. Nemecko sa už napríklad vyjadrilo, že návrh podporuje, Írsko a Španielsko by zas uprednostňovali vyslanie monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Ministri zahraničia EÚ budú o novom pláne rokovať v pondelok. Tento krok však pravdepodobne rozhnevá Rusko, ktoré opakovane obvinilo Západ zo zasahovania do záležitostí Ukrajiny.
