Štátny rozpočet na rok 2023 je populistický a predvolebný. Uviedol to ekonomický expert strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Kamil Šaško v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl.
„Predseda vlády Eduard Heger a minister financií Igor Matovič hovoria, že je to rozpočet pomoci ľuďom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však skonštatovala, že je to rozpočet nekrytej pomoci ľuďom. To znamená, veľká časť výdavkov, ktoré sú na to pripravované, nie sú rozpočtom kryté,“ poukázal Šaško.
Najväčší deficit v eurozóne
Zároveň dodal, že posledný rozpočet vlády Petra Pellegriniho pracoval s výdavkami na úrovni 18 miliárd eur. Teraz rozpočet počíta s výdavkami presahujúcimi 35 miliárd eur a deficit je v návrhu vyčíslený na 8,3 miliardy eur.
„Táto vláda zadlžila každého obyvateľa na Slovensku v priemere o zhruba 5 000 eur. Predstavený deficit je najväčší zo všetkých krajín eurozóny,“ skonštatoval Šaško.
Podviedli sme EÚ a môžeme prísť o milióny z Plánu obnovy, upozornil Viskupič
Dodal, že je nespochybniteľným faktom, že sa nachádzame v časoch kríz, ako je vojna na Ukrajine, energetická či inflačná kríza, ktoré ovplyvňujú nielen Slovensko. Práve preto je však podľa neho dôležité, akým spôsobom sa štát postaví k svojim občanom.
„Ja mám často pocit, že sa nespráva ako zodpovedný a spoľahlivý partner. Nediskutuje sa s odborníkmi a do veľkej miere o väčšine vecí rozhoduje Igor Matovič,“ domnieva sa ekonomický expert Hlasu-SD.
Adresnejšie opatrenia
Opatrenia vlády by podľa neho mali byť adresnejšie, pretože na nich profitujú tí najbohatší, čo je prípad pomoci pre rodiny či rodičovského bonusu. Mnohé skupiny obyvateľov pritom podľa jeho slov dostanú doslova almužnu.
„Ako pomáhame tým domácnostiam, ktoré z akýchkoľvek dôvodov nie sú rodina? A to sa bavíme o státisícoch, sú to tie najohrozenejšie skupiny spoločnosti, ktoré sú na pomoc odkázané najviac,“ hovorí Šaško. Zdôraznil, že napríklad daňový bonus do veľkej miery zasiahne rozpočty samospráv.
Smeráci podporia budúcoročný štátny rozpočet len pod jednou podmienkou
Pod hranicou chudoby, ktorá je definovaná sumou 420 eur, bolo 306-tisíc dôchodcov. Za posledné dva roky stúpol tento počet o ďalších 187-tisíc dôchodcov. „To znamená, že máme takmer polovicu dôchodcov, ktorí musia vyžiť na hranici chudoby,“ poukázal Šaško.
Adresnejšie by boli podľa jeho názoru opatrenia, ktoré navrhoval Hlas-SD, no neprešli, či už to bola valorizácia životného minima, alebo valorizácia dôchodkov.