BRATISLAVA 1. januára (WEBNOVINY) – Rozpočet na rok 2015 je postavený na reálnych základoch, mohol však byť ambicióznejší. Predpokladá totiž rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,6 percenta, čo je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej reálny predpoklad, ktorý však môže byť ohrozený rizikami vyplývajúcimi z geopolitického vývoja a sankciami.
„Ich prehlbovanie by mohlo spôsobiť výraznejšie spomalenie európskej a teda aj slovenskej ekonomiky, čo by mohlo viesť aj k zvýšeniu deficitu verejných financií,“ tvrdí Glasová.
Tieto udalosti otriasli ekonomikou v roku 2014
Daňové prognózy sa zlepšili
Schválený rozpočet pritom vychádza z relatívne pozitívneho vývoja v roku 2014. Ako konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, po dlhom čase sa zlepšili daňové prognózy, vďaka lepšiemu vývoju ekonomiky ako aj efektívnejšiemu výberu daní. V samotnom roku 2014 sa to však zrejme podľa nej neprejaví a deficit bude len tesne pod tri percentá hrubého domáceho produktu.
O to viac tak Slovensko bude musieť pridať v konsolidácii v nasledujúcich rokoch. Podľa fiškálneho kompaktu by malo dosiahnuť takmer vyrovnaný štrukturálny deficit do troch rokov. „Avšak väčšina nominálnej konsolidácie ostala na roky 2016 a 2017, pričom rok 2016 bude volebný. Zo strednodobého hľadiska by tak rozpočet na rok 2015 mohol byť ambicióznejší,“ uvádza Muchová.
Podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte by mala štátna správa v roku 2015 hospodáriť s deficitom na úrovni 2,984 mld. eur, pri celkových príjmoch vo výške 14,495 mld. eur a výdavkoch rozpočtovaných v objeme 17,479 mld. eur. Celý okruh verejnej správy, teda aj vrátane samospráv, Sociálnej poisťovne, verejných vysokých škôl a ďalších verejných inštitúcií, má rozpočtovaný schodok na úrovni 1,94 mld. eur, čo zodpovedá 2,49 % hrubého domáceho produktu.
Pri prerokúvaní návrhu si polepšili viaceré rezorty
Pôvodný návrh rozpočtu vládou schválený v októbri pritom ešte počítal s úspornejším hospodárením. Dôvodom však bola skutočnosť, že pri jeho zostavovaní bol rezort financií limitovaný vtedy platnými mantinelmi tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Tie však po revízii úrovne verejného dlhu Eurostatom koncom októbra prestali platiť a tak vznikol priestor navýšiť rozpočtové výdavky a tým aj zvýšiť deficit.
Októbrový návrh ešte predpokladal schodok štátneho rozpočtu na rok 2015 vo výške 2,442 mld. eur s príjmami 14,193 mld. eur a výdavkami 16,635 mld. eur. Deficit verejnej správy sa vtedy rozpočtoval na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu.
Pri prerokúvaní návrhu v parlamente si tak oproti pôvodnému návrhu polepšili viaceré rezorty. Poslanci odsúhlasili vyššie zdroje okrem iného ministerstvu vnútra, ministerstvu práce a sociálnych vecí, ministerstvu dopravy či ministerstvu hospodárstva. Zmeny schválené v parlamente okrem toho pokrývali aj náklady na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky a rezervy na hospodárenie nemocníc v rámci rozpočtu rezortu zdravotníctva.
Najväčšie navýšenie však nastalo v kapitole všeobecná pokladničná správa. V rámci nej sa totiž rozpočtuje aj rezerva na zhoršený makroekonomický vývoj v sume vyše 150 mil. eur a taktiež prostriedky na zvyšovanie platov vo verejnej správe. Schválený návrh rozpočtu zahŕňa aj 300-miliónovú rezervu na prípadný lepší výber daní.
