Hrozba rozpadu vlády, resp. menšinovej vlády, prináša so sebou podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka niekoľko rizík. Je to napríklad nižšia flexibilita pri prijímaní opatrení, najmä v dobe zvýšenej neistoty spojenej s cenami energií vyžadujúcej si aj rýchle riešenia.
Správy zo zahraničia
Ďalej je to oblasť prijímania zákonov, napríklad zákona o štátnom rozpočte, ako aj zákony naviazané na reformy z plánu obnovy, ktorého čerpanie tak môže byť ohrozené.
Viac o téme: Koaličná kríza
„Hoci strany s predmetom reformy či jej výsledkom súhlasili, nemusia byť stotožnené s cestou na ich dosiahnutie. Samostatnou kapitolou sú aj výdavkové limity, ktoré sa zasekli v procese vyjednávania,“ povedal Horňák.
Stačilo, končíme, oznámil Sulík a zvyšní traja ministri SaS podali demisiu (video)
Rizikom je podľa neho aj väčšie spoliehanie sa na politické vyjednávania s opozičnými stranami, čo vytvára hrozbu podstupovania výrazných kompromisov a v konečnom dôsledku aj celkového efektu reforiem.
Scenár predčasných volieb
Pozitívnu správu prinášajú podľa Horňáka aspoň správy zo zahraničia. Nemecká vláda pristupuje k ďalšej pomoci ekonomike, najmä podnikom s vysokou energetickou náročnosťou, čo môže podržať nemecký priemysel a nemeckú ekonomiku, a teda pomôcť aj tej slovenskej. „Bez domácich, či plošných európskych, opatrení sa však nezaobídeme,“ uviedol analytik.
Scenár predčasných volieb tak nie je možné podľa neho úplne vylúčiť, čo prináša aj riziko pre Slovensko, keďže stabilita vlády je jednou z oblastí, ktorú medzinárodní investori, či ratingové agentúry sledujú. Toto by zároveň spôsobilo výmenu vlády v časoch energetickej krízy, zvýšenej inflácie, vojenského konfliktu na Ukrajine a rastúcich dezinformácii, ako aj v priebehu implementácie nového programovacieho obdobia eurofondov či plánu obnovy.
„Nová vláda by tak mohla mať diametrálne odlišný pohľad na ktorúkoľvek z týchto oblastí a celý proces vyjednávania na národnej či európskej úrovni by tak mohol začať odznovu,“ domnieva sa Horňák.
Riešenia nie sú jednoduché
Riešenia nie sú podľa neho jednoduché. Napriek dostatku plynu musíme z krátkodobého hľadiska dosiahnuť dohody na ochranu domácností pred radikálnym rastom cien energií, znižovať spotrebu plynu šetrením, tam kde to má zmysel a nebude to mať radikálny vplyv na ekonomiku či obyvateľov, a maximalizovať dodávky z iných zdrojov.
Ďalším z nevyhnutných riešení je podľa Horňáka aj nájdenie formy pomoci pre priemysel, adresnou pomocou v rozumnej výške, na ochranu zamestnanosti a konkurencieschopnosti na svetovom trhu.
Zo stredno a dlhodobého hľadiska je potrebné podľa Horňáka radikálne zrýchliť byrokratické procesy pri stavbe a zapájaní iných zdrojov energie, hľadanie alternatívnych dodávateľov na svetových trhoch a zavádzanie efektívnejších technológií, napríklad zatepľovanie a výmena zdrojov tepla v domácnostiach, či výmena zastaraných technológií v priemysle.
„Otázkou do politických diskusií na európskej úrovni ostáva, či neumožniť štátom dočerpávanie starých eurofondov za účelom zabezpečenia energetickej bezpečnosti a ochrany trhu. V neposlednom rade je sila Európskej únie v jej jednote, čo sa nám môže vyplatiť aj pri jednotnom postoji a jednotných prijímaných opatreniach v týchto krízových časoch,“ uzavrel analytik.
