BRATISLAVA 3. mája (WEBNOVINY) – Výstavba ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom cez Žitný ostrov nie je nový projekt, ktorý vznikol počas pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Na výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov sa dohodla spoločnosť Transpetrol s rakúskou firmou OMV ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. Spoločnosti podpísali zmluvu o vybudovaní 60 kilometrov dlhého ropovodného prepojenia na konci roka 2003. Vtedy ovládal štát v Transpetrole 51-percentný balík akcií, zvyšok držala v súčasnosti už skrachovaná ruská ropná spoločnosť Jukos. „Projekčné práce na budovaní ropovodu cez územie SR by sa mali začať v septembri budúceho roku, pričom celá výstavba potrvá 12 až 14 mesiacov,“ povedal v decembri 2003 po podpise zmluvy vtedajší predseda predstavenstva Transpetrolu Štefan Czucz. Ropovod za vtedy odhadovaných 23 mil. eur medzi Slovenskom a Rakúskom mal byť vybudovaný do roka 2006.
Poslanci za SDKÚ-DS sa v súčasnosti už pripojili k rôznym mimovládnym organizáciám, ktoré kritizujú výstavbu ropovodného prepojenia cez Žitný ostrov, ktorý považujú za významný rezervoár pitnej vody. Pre plánovanú výstavbu ropovodu Bratislava – Schwechat cez Žitný ostrov sa na kolegov v rakúskom parlamente obracajú listom poslanci SDKÚ-DS a kandidáti strany na poslancov v blížiacich sa parlamentných voľbách, ktorí založili iniciatívu Sme na jednej lodi. Od rakúskych poslancov SDKÚ-DS očakáva, že využijú svoj vplyv a nájdu spôsob, „ako zabrániť krokom vedúcim k vážnej ekologickej hrozbe pre Slovensko“. Podľa poslanca za SDKÚ-DS Ivana Štefanca ich zámerom je využiť všetky zákonné prostriedky, ktorými by výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov zabránili. „Vyzývame aj ostatné politické strany, aby sa pridali k tejto iniciatíve,“ vyhlásil na pondelňajšej tlačovej besede Štefanec.
Podľa Štefanca strana SDKÚ-DS nezmenila v tejto veci svoj názor. „Nezmenili sme názor. Naši predstavitelia už vtedy nepodporovali tento projekt. Ministerstvo hospodárstva nikdy neovládala naša strana. Vtedajšia vláda, pokiaľ viem, tento projekt nikdy neschválila,“ reagoval pre agentúru SITA Štefanec. O tom, že projekt výstavby ropovodného prepojenia cez Žitný ostrov sa plánoval už počas bývalej vlády nemá informácie predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. „Nemám o tom informáciu,“ reagoval pre agentúru SITA Dzurinda na otázku, že či bola iniciatíva stavať spomínané ropovodné prepojenie už počas jeho vlády.
Proti výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov je v súčasnosti aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady za SDKÚ-DS Pavol Frešo. Bratislavský samosprávny kraj sa bude podľa neho venovať tomu, aby sa vylúčila možnosť viesť ropovod cez Žitný ostrov. Občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov sa podľa jeho predsedu Miroslava Draguna rozhodlo obrátiť na predsedu kraja, pretože ešte ako kandidát na predsedu ako prvý otvoril túto tému.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom ešte nemá vytýčenú konkrétnu trasu. Ako uviedol v decembrovom v rozhovore pre agentúru SITA minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ropovodné prepojenie tak v konečnom dôsledku nemusí ísť cez územie Žitného ostrova. „Nebudeme zbytočne traumatizovať občanov, keď si to občania neželajú. Dal som pokyn, aby sa rozpracovávali dva varianty, jedna krátka trasa a druhá, ktorá obíde celý Žitný ostrov. Oba varianty predložíme občanom a odbornej verejnosti na posúdenie,“ povedal vtedy Jahnátek.
Podľa ministra Jahnátka je za celou diskusiou o výstavbe ropovodného prepojenia cez územie Žitného ostrova iba politika. Celý problém vznikol podľa ministra ešte za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu. „Tento spor vznikol za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa dve maďarské lobistické skupiny navzájom pohádali pre produktovod, nie pre ropovod, pre produktovod, pre výstavbu nového terminálu na brehu Dunaja. A skupina, ktorá bola vtedy bližšia k SMK, vyhrala a presadila si novelu zákona o ochrane územia, o ochrane vody s tým, že sa absolútne zakázali podobné stavby na území Petržalky. Vtedy to vôbec nemalo súvis s prepojením so Schwechatom, ale to malo súvis s produktovodom, ktorý sa mal postaviť zo Slovnaftu do prístavu na Dunaji. Dnes je to dobrá a vyhľadávaná téma najmä pre opozičných politikov, lebo strašenie obyvateľstva ekologickou katastrofou je to najlepšie sústo, ktoré nezodpovední politici môžu občanom ponúknuť,“ konštatoval na konci minulého roka minister.
Výstavbu ropovodného prepojenia by mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom by malo mať podľa pôvodného projektu dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov strany nekonkretizovali.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa malo pôvodne začať v roku 2012. Ako uviedol v polovici októbra tohto roka minister Jahnátek po podpise memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v energetickom sektore, prípravne práce na ropovodnom prepojení sa mali začať už začiatkom tohto roka.
Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. „Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni,“ povedal v polovici októbra minulého roka podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.
SITA
