BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity začal riešiť usporiadanie pozemkov v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí. Na pilotný projekt je určených 30-tisíc eur, povedal to tento týždeň rómsky splnomocnenec Peter Pollák.
Ide o projekt majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom v rómskych komunitách, ktorého podstatou sú jednoduché pozemkové úpravy v súlade s platnou legislatívou.
Partizánske vysťahovalo vyše sto problematických domácností
Nikoho do projektu nechcú nútiť
„Filozofia pilotného projektu spočíva v tom, že budeme zamieňať pozemky za pozemky napríklad vo vlastníctve štátu, respektíve obce. Scelíme ich pozemky a ponúkneme parcelu rovnakej bonity v katastri Krásnohorského Podhradia,“ vysvetlil Pollák.
Ako dodal, tento problém však nie je možné vyriešiť bez spolupráce so Slovenským pozemkovým fondom a obcami. Štát a obce dajú k dispozícii pozemky, ktoré budú zamieňať s vlastníkmi pozemkov pod osadami. „Nebudeme nikoho nútiť, aby vstúpil do tohto projektu, no predpokladáme, že väčšina majiteľov svoje pozemky zamení,“ doplnil.
Problematikou usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom v rómskej osade pod hradom Krásna Hôrka sa zaoberá pracovná skupina, ktorá je zložená zo zástupcov úradu splnomocnenca, rezortu pôdohospodárstva, Štátnych lesov SR a Slovenského pozemkového fondu.
Za pozemky budú Rómovia platiť nájomné, pretože pozemok si prenajmú. „Do detailov sme premysleli aj to, ako nájom budú platiť, a to z dávky, ktorej časť bude v sume úhrady za nájomné. Tú bude úrad práce trvalým príkazom posielať priamo do obce, ktorá čiastku za pozemok uhradí Slovenskému pozemkovému fondu,“ povedal novinárom splnomocnenec. Ako dodal, trvalý príkaz môže byť z akejkoľvek dávky, či už zo sociálnej alebo z dávky v hmotnej núdzi.
Obce musia najprv riešiť pozemky
Za prenájom pozemku pod svojím obydlím tak musia platiť aj rómske rodiny, ktoré sú odkázané na sociálne dávky. Obec musí mať podľa Petra Polláka reálne záruky, že dostane finančné prostriedky od vlastníkov obydlí v rómskej osade za prenájom pozemku pod obydlím.
„Bez zodpovednosti samotných Rómov však nie je možné tento problém vyriešiť,“ poznamenal. Všetci Rómovia, ktorí budú chcieť usporiadať pozemok, sa budú musieť dobrovoľne zrieknuť časti svojej sociálnej dávky na to, aby uhradili nájomné za pozemok štátu, pripomenul. Navyše aj stavebný zákon donúti obce, aby riešili tento problém. „Do roka sa budú musieť tomuto riešeniu postaviť, inak im hrozí, že ich budú musieť zo zákona zbúrať a to na vlastné náklady,“ vysvetlil s tým, že zákon však hovorí len o stavbách, chatrče zatiaľ nezahŕňa.
Ako rómsky splnomocnenec ďalej povedal, urobili to aj preto, aby podmienili čerpanie eurofondov, z ktorých majú mestá a obce úžitok nielen v súvislosti s riešením rómskej problematiky. „Súčasťou základného balíka na poskytnutie peňazí z EÚ je totiž okrem iného práve usporiadanie pozemkov, takže ak bude chcieť obec využívať eurozdroje na rómsku problematiku, bude musieť najskôr vyriešiť pozemky,“ informoval a dodal, že až potom bude mať prístup k zdrojom, ktoré bude môcť čerpať. Ak však vhodné pozemky na zámenu nenájdu, budú hľadať v susediacom katastri .
Rómov ťaží neistota
Podľa starostu Krásnohorského Podhradia Petra Bolla niektorí ľudia tento projekt vítajú, no existujú aj odporcovia, no Rómovia to vnímajú veľmi pozitívne, pretože žiť v neistote nie je ľahké. „Pomôže nám to v tom, že budeme môcť zlegalizovať čierne stavby v rómskej osade,“ povedal. Je rád, že sa týmto problémom konečne niekto začal zaoberať. „Ide to pozitívnym smerom,“ poznamenal. Podľa jeho slov je dôležité, aby úrad vlády vstúpil do rokovania so Slovenským pozemkovým fondom, od ktorého musí obec získať náhradnú výmeru za dotknuté pozemky, pretože obec pozemky na výmenu nemá.
„Som rada, že štát aj Slovenský pozemkový fond pristúpili k takémuto riešeniu. Dúfam, že samosprávy sa do projektu zapoja,“ povedala na tlačovej konferencii starostka obce Spišské Tomášovce Zuzana Nebusová. Ako dodal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák, problém s neusporiadanými pozemkami sa týka 504 obcí, no zatiaľ nevie, aký veľký tento problém v jednotlivých obciach je. „Teraz pôjdeme do tých najkrízovejších 150 lokalít, na ktoré sme dostali peniaze z Európskej únie,“ uviedol.
