BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) – Už pri jednej neospravedlnenej hodine žiaka zníženie dávok pre rodičov, pri dvadsiatich neospravedlnených odobratie dávok – takto chce Sloboda a Solidarita po prípadnom úspechu v júnových parlamentných voľbách riešiť záškoláctvo. Sulíkovci si myslia, že lepšie než zriadiť internátne školy pre Rómov je ponechať deti v rodinách a striktne naviazať dávky na školskú dochádzku. „Tiež by sme chceli zaviesť dvojročnú povinnú predškolskú výchovu, konkrétne pre deti zo sociálne odkázaných spoločenstiev, to znamená, že to nechceme zavádzať plošne,“ povedala Lucia Nicholsonová zo SaS.
Prioritne sa chce SaS zamerať na dobudovanie siete komunitných pracovníkov. „Aby v každej osade vzniklo komunitné centrum tak, aby jeden komunitný pracovník mal na starosti päť alebo šesť rodín, čo by sme radi dotiahli v súčinnosti s tretím sektorom, nadáciami, ktoré už pracujú v komunitných centrách,“ vysvetlila Nicholsonová. Komunitný pracovník by v rodine zasahoval pri zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. Podľa predstáv SaS by ráno vodil deti do školy, poobede by s nimi v komunitnom centre písal úlohy a pripravoval ich na vyučovanie. „Mali by tam to, čo im často chýba v osadách – elektrina, teplo, zázemie,“ tvrdí Nicholsonová. Predpoludním chce strana využívať komunitné centrá ako materské školy pre sociálne odkázaných i majoritu, popoludní by slúžili ako družina. Projekt plánuje financovať cez štrukturálne fondy, Európsky sociálny fond ako aj zo štátnej kasy.
Návrh SaS má byť alternatívou k projektu internátnych škôl, ktoré chce budovať Smer-SD. Nicholsonová hovorí o skúsenostiach zo zahraničia, kde sa internáty neosvedčili. V Kanade pôsobila s ľuďmi z indiánskej komunity, ktorí prešli internátnymi školami a sami seba nazývajú stratenou generáciou. „Zasadili ich do internátneho prostredia a dlhodobo nemali kontakt so svojou rodinou. Keď sa potom vrátili do svojej komunity, tá ich už vyčlenila, lebo sa medzičasom dostala niekam inam, ale nepatria ani do majority, ktorá ich neprijíma, napriek tomu, že prešli tou internátnou školou,“ konštatuje Nicholsonová.
Podľa volebného programu SaS by mohli komunitné centrá spravovať aj nadácie, firmy alebo súkromné osoby. Do istej miery by na budovaní komunitných centier mali spolupracovať aj obce. „Chceme to podchytiť tým, že komunitné centrá by zostávali v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a menil by sa potom vždy iba ten správca,“ uviedla Nicholsonová.
SaS odmieta hovoriť o rómskej otázke. Argumentuje, že časť Rómov sa integrovala a problémy nepredstavuje. Preto používa termíny sociálne odkázané spoločenstvá a osady. Radí sem komunitu, ktorá spĺňa aspoň tri z nasledujúcich znakov: vyše 75 percent obyvateľov žije v hmotnej núdzi a sú odkázaní na pomoc štátu; aspoň polovica nemá ukončené základné vzdelanie; viac ako polovica obyvateľov nežije v štandardných podmienkach (elektrina, kúrenie, voda); obyvatelia nevlastnia svoje príbytky alebo nie sú majetkovo usporiadané; vysoký výskyt kriminality, vrátane kriminality medzi deťmi a mládežníkmi.
SITA