BRATISLAVA 18. septembra (WEBNOVINY) – Maximálna lehota splatnosti faktúr v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov by sa mala v budúcom roku obmedziť.
Rezort spravodlivosti chce v rámci pripravovanej novely Obchodného zákonníka stanoviť maximálnu lehotu splatnosti na 60 dní, pričom pre subjekty verejného práva, ako sú napríklad vyššie územné celky (VÚC), obce či štátne orgány by mala platiť len 30-dňová lehota splatnosti.
Návrh novely vychádza podľa rezortného ministra Tomáša Boreca z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Očakáva sa zefektívnenie platobnej disciplíny
„Ide o dosť vážny a myslím si zásadný zásah do podnikateľského prostredia a týkať sa bude vlastne všetkých podnikateľov, ale aj štátu a štátnych organizácií,“ spresnil na utorňajšej tlačovej besede Borec.
Minister spravodlivosti verí, že tento krok prinesie pozitívne efekty vo vzťahu k platobnej disciplíne. Novela by mala zvýšiť vymožiteľnosť práva a ochranu malých a stredných podnikateľov proti nepoctivým podnikateľom či ochranu proti veľkým podnikateľom, ktorí využívajú svoju prevahu a pozíciu na trhu a určujú napríklad veľmi dlhé lehoty splatnosti.
Novela by podľa predpokladov rezortu spravodlivosti mala nadobudnúť účinnosť od 1. februára 2013. Stanovenie maximálnej 60-dňovej lehoty na plnenie peňažného záväzku by pritom malo byť záväzným ustanovením, od ktorého sa „možno odchýliť len ak by dlhšie dohodnutá lehota splatnosti nebola v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy pre veriteľa“.
Okrem úrokov z omeškania aj poplatky
Novelou by sa taktiež malo zaviesť pravidlo, na základe ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo fixnej výške 40 eur.
„Akonáhle prejde lehota splatnosti a nebude tá suma uhradená, tak automaticky naskočí tento poplatok, plus samozrejme úroky z omeškania budú nabiehať,“ spresnil v utorok minister spravodlivosti.
Rezort spravodlivosti chce v novele spresniť aj právnu úpravu vo veci nekalej súťaže. „V návrhu novely zákona sa riešia situácia, keď si súkromné spoločnosti zvolia taký názov, pri ktorom hrozí nebezpečenstvo zámeny s verejnými registrami, napríklad s Obchodným registrom. Ide o snahy niektorých firiem vyvolávať zdanie, ako keby boli oficiálnym verejným registrom a nabádajú podnikateľov platiť za ich „služby“ poplatky,“ informuje ministerstvo.
