TRENČIANSKE TEPLICE 19. júna (WEBNOVINY) – Ruský režisér Andrej Končalovskij, ktorý prerazil nielen v sovietskom filme, ale aj v Hollywoode, má za svoju takmer päťdesiatročnú kariéru na svojom konte desiatky úspešných filmov.
Na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach si uplynulý víkend prevzal ocenenie Zlatá kamera a pri tejto príležitosti sa rozhovoril aj o svojich pracovných plánoch a nesplnených kinematografických snoch.
„Rád by som urobil veľkú epopeju o páde Sovietskeho zväzu. Chýbajú však peniaze, a tak musím hľadať spôsoby, ako robiť malé filmy. V eposoch nejde o to, aby v nich boli veľké peniaze, ale veľké postavy,“ uviedol Končalovskij, ktorý sa aj napriek nedostatku financií nevzdáva. „Ako raz niekto povedal – človek sa má pozrieť do mláky na zemi a vidieť v nej oblohu,“ dodal.
Jediný jeho hollywoodsky film bol Tango a Cash
Andrej Končalovskij mal k umeniu vždy blízko. Jeho pradedo a dedo boli známi maliari, rodičia uznávaní spisovatelia a jeho mladší brat Nikita Michalkov je slávny ruský herec, scenárista a režisér, ktorý má na konte Oscara za snímku Unavení slnkom (1994).
On sám sa preslávil najmä filmami Ivanove detstvo (1962), Ujo Váňa (1970) či takmer päťhodinovým opusom Sibiriáda, ktorý bol v roku 1979 ocenený osobitou cenou poroty festivale v Cannes. Po emigrácii do USA v Hollywoode zaujali najmä jeho filmy Máriini milenci (1984), na Slovensku nakrúcaný televízny film Lev v zime (2003), ktorý získal cenu Emmy a tri Zlaté glóbusy a tiež kriminálny triler Tango a Cash (1985) so Sylvestrom Stalloneom a Kurtom Russelom.
„Jediný naozaj hollywoodsky film, ktorý som nakrútil, bol Tango a Cash. Film je totiž nezávislý, keď sa nedostane do hollywoodskej distribúcie. A z mojich snímok bol v takej distribúcii len jeden. Skúsenosť s nakrúcaním filmov v hollywoodskom systéme bola pre mňa dosť bolestná. V Sovietskom zväze som bol akoby nezávislejší než v Hollywoode,“ posťažoval sa režisér, ktorý si myslí, že sa kvalitní autori v Hollywoode presunuli do televízie.
Filmy musia prehlušiť zvuk chrúmania pukancov
„Od 90. rokov globalizácia premenila Hollywood na mašinu na peniaze. Už to nie je miesto pre režiséra, čo by chcel vyjadriť svoj názor na svet. Je to miesto pre ľudí, ktorí radi uspokoja partiu právnikov z Wall Street,” uviedol Končalovskij, ktorý zároveň skritizoval „pukancovú kultúru“ v USA: „Mnohí ľudia chcú vidieť jednoduché, ľahké filmy, ktoré sa príjemne pozerajú s pukancami.“
Hollywoodske filmy podľa jeho názoru musia mať hlasnú zvukovú stopu, aby prehlušili aj zvuk chrúmania pukancov. „Smejete sa, ale americké kiná zarábajú viac peňazí na pukancoch a kole ako na samotných filmoch. Keď pozeráte film, v ktorom sú emocionálne nabité momenty, tak si pri pohľade na divákoch môžete všimnúť, že keď začnú niečo cítiť, prestanú prežúvať. Je ťažké modliť sa s pukancami v ústach. Preto si myslím, že skutočne dobrý film sa nedá pozerať pri jedení pukancov,“ uviedol režisér, ktorý sa momentálne angažuje najmä v televíznych a divadelných projektoch.
V septembri bude mať v Rige premiéru jeho divadelná hra Tri sestry. „Rád by som svoje hry priniesol aj na Slovensko,“ uviedol Končalovskij. Vo filmovej oblasti by sa rád venoval svojej vlasti. „Premýšľam o filme o ruskej dedine, ktorá už neexistuje. Je prázdna, je tam veľa trávy a nikto tam nežije. Ako zelená púšť. Je to tragické. Uvažujem, že by som urobil dokument s neprofesionálnymi hercami,“ povedal režisér, podľa ktorého môže byť hercom skutočne každý človek.
„S hercami je to také isté ako s príbehmi – neexistujú nudné príbehy, len nudní rozprávači,“ dodal čerstvý nositeľ festivalového ocenenia Zlatá kamera.
