BRATISLAVA 6. novembra (WEBNOVINY) – Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia nebudú požívať právnu ochranu, ako to navrhovala SaS. Autorský zákon sa novelizovať nebude.
Parlament dnes zamietol návrh zákona o registrovanom partnerstve, podľa ktorého registrovaní partneri mali byť pred zákonom ako navzájom blízke osoby a to nielen z hľadiska občianskeho práva, ale aj trestného.
Mohli by teda napríklad odoprieť výpoveď v neprospech registrovaného partnera.
Nové právomoci homosexuáli nedostanú
Právnu normu podporilo iba 14 zákonodarcov – šiesti prítomní poslanci za SaS, Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová (všetci SDKÚ-DS), Jozef Viskupič, Peter Pollák, Mikuláš Huba a Ján Mičovský (všetci OĽaNO) a Rudolf Chmel (Most-Híd).
Ak by došlo medzi partnermi k týraniu, posudzovalo by sa to ako konanie spáchané na blízkej osobe. Registrované partnerstvo sa malo ako rodinný stav uvádzať do dokumentov. Partneri mali mať voči sebe vyživovaciu povinnosť, mohli sa zastupovať v bežných veciach.
Registrovaní partneri mali mať podľa návrhu liberálov nárok na vdovecké a vdovské po smrti partnera a tiež nárok na plnenia z úrazového poistenia. Registrované partnerstvo malo vznikať na matrike, kde by sa zapísalo v knihe registrovaných partnerstiev. Ak by obaja partneri súhlasili, partnerstvo sa mohlo skončiť vyhlásením na matrike. Ak by jeden z nich nesúhlasil, rozhodoval by súd.
Autorský zákon neprejde novelou
Parlament dnes zamietol novelu autorského zákona, ktorou poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič navrhoval odstrániť nejasnosti týkajúce sa kolektívnej správy práv, otázky licencií prístupných zadarmo verejnosti a vymedzenia pojmov dielo a denné správy.
Novela podľa Viskupiča mala prispieť k celosvetovej diskusii týkajúcej sa limitov a vzájomného ovplyvňovania sa dvoch základných práv a slobôd, a to práva na informácie garantovaného okrem medzinárodných dohovorov aj článkom 26 Ústavy SR, a slobody prejavu rovnako garantovanej na medzinárodnej aj na vnútroštátnej úrovni tým istým článkom Ústavy SR.
Táto diskusia bola vyvolaná názorovými nezhodami medzi subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú slobodu prejavu (napr. vydavatelia novín a časopisov, rozhlasoví a televízni vysielatelia) a subjektmi, ktoré primárne zabezpečujú šírenie informácií.
Ide najmä denných správ a ich sprostredkovanie širokej verejnosti formou poskytovania tzv. derivatívnych informačných služieb (napr. „broadcast monitor“ – monitoring rozhlasového a televízneho vysielania a „press clipping“ – monitoring tlače), ktoré sa neraz končia až spormi na súde o porušenie autorského práva. Viskupič dopĺňal slovo „jedinečný“ do pojmu diela ako originálneho, t.j. „jedinečného výsledku vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora“.
Podobnú formuláciu používa aj český autorský zákon. Terajší slovenský zákon hovorí iba o „vlastnej činnosti autora“. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že denné správy a udalosti nie sú v princípe predmetom ochrany autorského práva, ale články novinárov alebo iné diela novinárov, ktoré prinášajú (obsahujú) spravodajstvo, predmetom takejto ochrany sú za predpokladu, že ich možno považovať za literárne alebo umelecké diela (Bernský dohovor).
Poslanec za OĽaNO preto precizoval pojem denná správa. „Za dennú správu sa nepovažuje nielen tá správa, ktorá je (autorským) dielom podľa autorského zákona, ale zároveň a kumulatívne takáto správa (najčastejšie v podobe novinového článku) len za predpokladu, že k nej bola vyjadrená autorská výhrada riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona,“ konštatuje.
Znamenalo by to, že správy, ktoré vydavatelia označia autorskou výhradou, tzv. spravodajskou licenciou, by nemohli monitorovacie agentúry automaticky a bezplatne monitorovať. Viskupič očakával, že zo strany monitorovacích agentúr to bude predpokladať otvorenie zmlúv s vydavateľmi a samozrejme aj menej súdnych sporov.
