BANSKÁ BYSTRICA 22. novembra (WEBNOVINY) – Miestne referendum, v ktorom sa občania Kremnice mali 11. februára vyjadriť k ťažbe zlato-strieborných rúd v tomto meste, sa neuskutoční.
Primátorka Zuzana Balážová totiž uznesenie mestského zastupiteľstva o vyhlásení referenda nepodpísala.
Vychádzajúc z analýzy právnika Radovana Procházku je presvedčená, že po schválení odmietavého stanoviska k ťažbe v zastupiteľstve už takéto referendum nemá zmysel a navyše by porušilo ústavné právo mestského zastupiteľstva.
Podľa nej keď už poslanci na zasadnutí začiatkom novembra prijali uznesenie o tom, že mesto Kremnica nesúhlasí s ťažbu zlata, nemali zároveň chcieť podobnú otázku položiť občanom.
„Fakultatívne referendum je možné vyhlásiť len pred hlasovaním zastupiteľstva o nejakej dôležitej otázke verejného záujmu. V prípade, ak už o otázke, o ktorej sa má konať miestne referendum, zastupiteľstvo rozhodlo, nie je splnená základná zákonná podmienka na jeho vyhlásenie,“ uvádza Prochádzka v stanovisku, o ktoré primátorka opiera svoje rozhodnutie.
Pochybnosti primátorky
Na zasadnutí 3. novembra mestskí poslanci jednomyseľne schválili primátorkou predložené nesúhlasné stanovisko mesta k aktuálnemu zámeru firmy Kremnica Gold Mining, ku ktorému sa Kremnica ako dotknutý účastník konania vyjadruje v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Uznesenie má aj všeobecnú deklaratívnu časť s odmietnutím ťažby zlata v meste.
Následne zastupiteľstvo odsúhlasilo aj poslanecký návrh na vyhlásenie referenda s otázkou občanom, či súhlasia s povrchovou ťažbou zlato-strieborných rúd v katastri Kremnice.
Primátorka spochybňuje aj právnu váhu referenda voči uzneseniu mestského zastupiteľstva. Miestne referendum je totiž podľa nej právny akt, ktorý má záväznosť pre samosprávu.
“Referendum má zmysel, ak by poslanci nevedeli, či väčšina občanov je proti, alebo za, potom by im občania v referende dali odpoveď na otázku, aké uznesenie prijať. Výsledok referenda je záväzný pre poslancov samosprávy, ktorí ho musia rešpektovať a prijať zodpovedajúce uznesenie. Nie som si istá, či výsledok referenda je záväzný pre rozhodovanie orgánov štátnej správy,“ uviedla Balážová.
Pripomenula, že kremnické mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie o tom, že v Kremnici si občania neželajú ťažbu zlato-strieborných rúd už dvakrát, prvý raz v roku 2006. “Obidve uznesenia sme prikladali k nášmu stanovisku k ťažbe, ktoré sme zaslali na obvodný úrad životného prostredia. Mesto Kremnica ústami mestského zastupiteľstva po druhýkrát povedalo jasné nie,” dodala primátorka.
Šturec v ohrození
Obnoviť ťažbu zlata v kremnickej lokalite Šturec sa firma Kremnica Gold Mining, respektíve jej sestra Kremnica Gold, usiluje viac rokov. Už by však nemalo ísť o hlbinnú, ale povrchovú ťažbu. Po veľkom odpore verejnosti proti jej prvému zámeru, ktorý počítal s využívaním technológie lúhovania kyanidom sodným, bol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v roku 2006 zastavený a firma od ďalších krokov na získanie povolenia k takejto ťažbe upustila.
Podľa aktuálneho plánu otvárky, prípravy a dobývania, ktorý Kremnica Gold Mining predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie, plánuje táto firma v rokoch 2012 až 2016 odťažiť postupne päť 250-tonových vzoriek horniny z piatich rôznych miest lomu Šturec a odviezť ich na pokusnú úpravu fyzikálno-mechanickou metódou flotácie do úpravne firmy Slovenská Banská v obci Hodruša-Hámre v okrese Žarnovica.
„Navrhovateľ pristupuje k prevereniu možnosti úpravy rudy iným spôsobom, ktorý je podstatne ohľaduplnejší k životnému prostrediu v Kremnici, ako boli pokusy s lúhovaním rudy,“ uvádza Kremnica Gold Mining v zámere.
Kremničanom sa ani tento zámer nepáči, čo vyjadrili na búrlivom verejnom zhromaždení 2. novembra. Vnímajú to ako prvý krok k budúcej povrchovej ťažbe veľkého rozsahu. Kremnická samospráva sa dlhodobo usiluje postaviť rozvoj mesta na cestovnom ruchu, v súlade s tým povrchové bane odmieta.