BRATISLAVA 10. mája (WEBNOVINY) – Najtransparentnejšou slovenskou verejnou firmou sa v tomto roku stala spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Naopak, najmenej otvorená je firma Vodárne a kanalizácie mesta Komárno.
Podľa rebríčka organizácie Transparency International Slovensko (TIS) sú však aj napriek tomu verejné spoločnosti stále netransparentné a ťažko kontrolovateľné. Povedal to Gabriel Šípoš z TIS.
Medzi transparentné patria tiež Železnice SR ako aj Dopravný podnik Bratislava. Všetky tieto údaje sú výsledkom rebríčka transparentnosti štátnych, mestských a župných firiem. „O ďalšie dva alebo tri roky chceme takýto rebríček spraviť opäť. Chceme firmy motivovať, aby sa zlepšili, pretože ich výsledky sú podpriemerné,“ poznamenal.
TIS v rebríčku hodnotila 81 firiem. Dôvodov na jeho zostavenie bolo viac. Verejné firmy ročne hospodária s veľkou sumou peňazí. „Ide zhruba o desať miliárd eur, čo je približne polovica štátneho rozpočtu,“ priblížil Šípoš. Ďalším dôvodom je schopnosť ľudí kontrolovať, čo sa vo verejných spoločnostiach deje.
Kontrola v porovnaní s tým, čo vieme napríklad o politikoch alebo mestách, je v tomto prípade podľa jeho slov výrazne nižšia. „Štátne firmy sú však transparentnejšie ako mestské a župné,“ vysvetlil programový koordinátor Michal Piško. Ako dodal, v porovnaní so slovenskými firmami sú zahraničné dvakrát otvorenejšie.
Zdroj: TIS, celý rebríček nájdete TU.
Najväčšie nedostatky firiem sú v etike a charite
Štátne, mestské a župné firmy organizácia hodnotila v šiestich oblastiach. Išlo o hospodárske ukazovatele, komunikáciu a zverejňovanie, obstarávanie a majetok, personalistiku, etiku, charitu a dotácie. Najlepšie firmy obstáli v kategórii obstarávanie a majetok, najväčšie nedostatky majú v etike, v charite a dotáciách.
V oblasti hospodárskych ukazovateľov vidí TIS viacero problémov. „Dve tretiny spoločností nezverejňujú na stránke žiadne výkonnostné plány na daný rok a ich efektívnosť tak môže verejnosť kontrolovať len veľmi ťažko,“ povedala novinárom Jana Kubíková z TIS.
V kategórii komunikácia a zverejňovanie využila organizácia tzv. mystery shopping: v mene študentky posielali žiadosti o informácie o služobných cestách generálnych riaditeľov či účtoch služobných telefónov. „Štvrtina firiem na žiadosť vôbec neodpovedala,“ uviedla Kubíková s tým, že zverejňovanie zmlúv je takisto chabé.
Podľa Michala Piška majú spoločnosti stále problém i so zverejňovaním informácií o svojom manažmente, tretina z nich nemá na stránke ani len mená manažérov. „Robia tajnosti so zverejňovaním platov či odmien, chýbajú aj životopisy manažmentu,“ poznamenal. Problém TIS vidí aj v prípade etiky.
Antikorupčný program je raritou
Etický kódex má síce na stránke viacero firiem, no stále je to len jedna z ôsmich spoločností, pripomenul. „Ochrana ohlasovateľov korupcie či antikorupčný program sú u nás stále raritou, má ho len päť percent verejných firiem v našom rebríčku,“ pokračoval. Pozitívne zhodnotil Železničnú spoločnosť Slovensko, ktorá má takýto program v rámci svojho etického kódexu. Najhoršie firmy obstáli v prípade charity či dotácií, 80 percent z nich nemá žiadne pravidlá o tom, ako tretí sektor podporujú.
Transparency International Slovensko firmám odporúča, aby zverejňovali informácie o svojom hospodárení, manažmentoch, pravidlách či daroch. Takisto by mali mať pravidlá v prípade všetkých citlivých oblastí, ako je napríklad predaj majetku či prijímanie zamestnancov. „Chystáme pre spoločnosti viaceré workshopy a stretnutia, na ktorých im vysvetlíme, ako sa dajú tieto nedostatky ľahko zlepšiť,“ dodal Gabriel Šípoš.
TIS informácie o firmách získavala z webových stránok spoločností, prostredníctvom infožiadostí či z portálov Úradu pre verejné obstarávanie a tender.sme.sk. Rebríček podľa Šípoša nemeria korupciu, ale len otvorenosť zverejňovania a pravidlá. „V žiadnom prípade nemožno vysoko otvorenú firmu označiť za nekorupčnú a naopak,“ povedal na záver.
Všetky informácie o rebríčku nájdu záujemcovia na stránke.
