Najväčšou obavou 93 % Európanov sú rastúce životné náklady. Podpora Európskej únie (EÚ) však zostáva na vysokej úrovni a občania očakávajú, že Únia bude naďalej pracovať na riešeniach na zmiernenie dôsledkov kríz. Vyplýva to z výsledkov Eurobarometra Európskeho parlamentu, ktoré dnes zverejnili na webstránke EP.
Globálna ekonomika sa dostane nebezpečne blízko k recesii, horšie boli za tri desaťročia len dve krízy
V každom členskom štáte EÚ viac ako sedem z desiatich respondentov uviedlo, že sa obávajú rastúcich nákladov na život, pričom najviac ich bolo v Grécku (100 %), na Cypre (99 %), v Taliansku a Portugalsku (zhodne 98 %). Stúpajúce ceny, vrátane energií a potravín, pociťujú všetky sociodemografické kategórie, ako aj všetky vzdelanostné a socioprofesijné skupiny.
Viaceré krízy kontinentu
Druhou najväčšou obavou (82 %) je hrozba chudoby a sociálneho vylúčenia, za ktorou nasledujú klimatická zmena a rozšírenie vojny na Ukrajine do ďalších krajín, ktoré sú zhodne na treťom mieste s 81 %.
Občania očakávajú, že Únia bude naďalej pracovať na riešeniach na zmiernenie dôsledkov série kríz, ktoré zasiahli kontinent. Vysoká podpora EÚ vychádza zo skúseností z minulých rokov, keď Únia preukázala pozoruhodnú schopnosť zjednotiť sa a zaviesť účinné opatrenia.
Viac o téme: Energetická kríza
Zatiaľ však občania nie sú spokojní s krokmi na národnej ani európskej úrovni. Len tretina Európanov vyjadrila spokojnosť s opatreniami, ktoré podnikli ich národné vlády alebo EÚ proti rastúcim životným nákladom.
Životnú úroveň znížila takmer polovica Európanov
Pri pohľade na finančnú situáciu občanov prieskum ukazuje, že dopad polykrízy pociťujú čoraz viac. Takmer polovica populácie EÚ (46 %) sa vyjadrila, že ich životná úroveň sa už znížila v dôsledku pandémie COVID-19, ruskej vojnovej agresie na Ukrajine a krízy životných nákladov.
Ďalších 39 %, ktorí zatiaľ zníženie životnej úrovne nepociťujú, to očakáva počas nadchádzajúceho roka. Ďalším indikátorom rastúcich ekonomických ťažkostí je zvýšenie podielu občanov, ktorí „väčšinou“ alebo „niekedy“ čelia problémom s platením účtov o deväť percentuálnych bodov, z 30 % na jeseň 2021 na 39 % v súčasnosti.
Hospodárska politika v Európe sa podľa prieskumu Ifo zhoršila. Ako situáciu zhodnotili respondenti ?
„Ľudia sú pochopiteľne znepokojení rastúcimi životnými nákladmi, keďže čoraz viac rodín má problém vyjsť s peniazmi. Teraz je čas, aby sme dosiahli výsledky; aby sme dostali naše účty pod kontrolu, potlačili infláciu a zabezpečili rast našich ekonomík. Musíme chrániť najzraniteľnejších členov našej spoločnosti,“ vyjadrila sa predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola.
Viaceré geopolitické krízy uplynulých rokov naďalej stavajú občanov a tvorcov politík pred veľké výzvy. S infláciou na najvyššej úrovni za niekoľko desaťročí chcú občania, aby sa EP sústredil na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37 %).
Vojna posilňuje podporu občanov v Úniu
Pre mnohých občanov je naďalej relevantné aj verejné zdravie (34 %) a tiež pokračovanie v boji proti klimatickej zmene (31 %). Vysoko sa v zozname dostali aj podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest (31 %).
Krízy, a najmä ruská vojna proti Ukrajine, zároveň posilňujú podporu občanov Európskej únii, pričom 62 % respondentov vníma členstvo v únii ako „dobrú vec“, čo je jeden z najlepších výsledkov od roku 2007. Dve tretiny Európanov (66 %) považujú členstvo ich krajiny v Únii za dôležité a 72 % je presvedčených, že ich krajine členstvo prospelo.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
To, že EÚ prispieva k udržiavaniu mieru a zaisťovaniu bezpečnosti považuje za hlavné prínosy členstva 36 % Európanov, čo je oproti jeseni 2021 nárast o šesť percentuálnych bodov. Podľa ďalších tiež Únia umožňuje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi (35 %) a prispieva k ekonomickému rastu (30 %).
Jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer pre Európsky parlament sa uskutočnil v dňoch 12. októbra až 7. novembra na vzorke 26 431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.
