Pravica sa stále triešti. Prečo?
Ja by som to nevnímal dramaticky. V nejakom okamihu dôjde k spájaniu. Triešti sa, pretože strany, ktoré prehrali voľby v roku 2012 sa tvária, že ich vlastne vyhrali. V stranách prevažuje názor, že všetko je v poriadku, hlavne že sme v parlamente a v princípe sme voľby neprehrali. Čo sme ich prehrali.
Vravíte, že v jednom momente dôjde k spájaniu.
Áno, ale to neznamená, že sa budú spájať len poslanci. Našou ambíciou bude pritiahnuť do verejného života ľudí, ktorí sú rešpektovanými autoritami vo svojej profesii, v práve, ekonomike, v zdravotníctve, ktorí sa možno že doteraz veľmi neangažovali, keď, tak nie priamo stranícky. Je dôležité, aby ľudia, ktorí váhajú ísť do verejného života, ale sú známi a rešpektovaní, aby v tomto okamihu ponuky rozšírili. Nemyslím si však, že nejaké mechanické spájanie poslancov má nejaký význam, že sa preskupia poslanci a vznikne väčší klub alebo menší klub. To nikoho reálne nezaujíma. Dokonca ani tie odchody a príchody ľudí nezaujímajú. Ľudí zaujíma to, kto bude vedieť, ale dôveryhodne, priniesť ľuďom nádej, že Slovensko môže byť aj spravodlivé.
Vy chcete, aby takíto ľudia vstúpili ku vám do strany?
Ja si nemyslím, že je nevyhnutné, aby boli členovia strany. To je veľmi individuálne. Ľudia sú dnes otrávení tým, ako strany fungujú, nevyžarujú žiaden étos, že by chceli niečo vo verejnom záujme urobiť. Skôr majú ľudia pocit, že sú len pre skupinový záujem, teda riešia problémy svojich členov, ich rodinných príslušníkov, ako ich zamestnať, keď sú pri vláde. Ľudia sú otrávení straníckosťou. Preto chceme napríklad využiť komunálne voľby na to, aby sme kandidatúru ponúkli ľuďom v regiónoch, ktorí sú rešpektovaní. Chceme ich presvedčiť, aby kandidovali. Dnes ľudia majú pocit, že ísť do verejného života aj na komunálnej úrovni je niečo, čo by slušný človek robiť nemal. To však nie je celkom správny postoj, pretože ak dáme priestor neslušnému, tej časti, ktorá nemá až tak v zásade dôvod robiť vo verejnom záujme, tak ten priestor vyprázdnime a naše deti budú odchádzať do zahraničia.
Blížia sa prezidentské voľby. Aké kritériá by mal podľa Vás spĺňať vhodný prezidentský kandidát?
Prezident by mal by akousi autoritou v spoločnosti. To znamená, je vždy fajn, keď má za sebou nejaký zaujímavý príbeh. Zaujímavý príbeh znamená, že môže byť aj kontroverzný. Mal by to byť človek, ktorý má zaujímavý, silný, aj keď v niečom možno aj kontroverzný príbeh.
Keď hovoríte o zaujímavom príbehu, napadá ma Ján Čarnogurský.
Áno, on má zaujímavý príbeh, ale svojim pohľadom na svet a najmä na zahraničnú politiku sa mne osobne vzďaľuje. Za mnohé veci si ho vážim a nielen za disent, ale aj za čas, keď po Novembri ´89 KDH pod jeho vedením nieslo zástavu boja proti Mečiarovi. Stále ho považujem za veľmi dôležitého štátnika, ale názorovo sa výrazne rozchádzame.
Ale to nevadí pri prezidentských voľbách.
Prezident formuluje zahraničná politika, lebo je reprezentantom štátu. Zahraničné vzťahy sú dôležité a obávam sa, že tá jednoznačná orientácia na Rusko, až taká prehnaná, niekedy až nepochopiteľná, nekritický pohľad na všetko ruské, je mne vzdialený.
Tento rok chcete častejšie chodiť medzi ľudí, aby ste im pomohli riešiť ich konkrétne problémy.
Ľudia na Slovensku majú pocit a podľa mňa oprávnený a dlhodobo, že sa im nedostáva elmentárnej spravodlivosti. Teraz nemyslím v justičnom slova zmysle. Ľudia majú pocit, že na Slovensku pokiaľ človek platí dane, platí inkaso, rešpektuje zákony, nepodvádza, neklame, je vždy v konkrétnej životnej situácii na tom horšie, lebo ťahá za kratší koniec povrazu alebo prehrá ako ten, ktorý aj klame, aj kradne, aj korumpuje. To môže byť v zamestnaní, v podnikaní, na škole, na úrade, na súde. Preto bude dôležité aspoň vyvinúť snahu ľuďom, ktorým sa stala na Slovensku reálna krivda, pomôcť im v každej jeden oblasti. Naši ekonómovia možno malým, stredným podnikateľom. Ja v oblasti právnej, Janka Žitňanská v oblasti zdravotne postihnutých, lebo už len slová alebo slogany nepomôžu. Bude oveľa zmysluplnejšie byť týmto spôsobom v teréne, ako byť v parlamente a dohadovať sa so smeráckymi poslancami o veciach, ktoré aj tak v tomto okamihu nemáme šancu presadiť.
Ale cieľom politika by malo byť skôr nastaviť legislatívne pravidlá, aby ku krivdám nedochádzalo.
Ale dnes ich nevieme nastaviť v parlamente. Všetky veci, ktoré predložíme, Smer zmietne zo stola, takže to nemá nejaký zmysel keď sme v takej opozícii, ktorú Smer úplne vyblokoval. Má na to právo, demokracia znamená rozhodovanie väčšiny a majú väčšinu, to je v poriadku. Voči tomu nenamietam, ale myslím si, že preto je zmysluplnejšie sa venovať príbehom ľudí, ktorým sa stala reálna krivda. Nemyslím domnelá.
Ako to chcete spraviť?
Naši krajskí a okresní predsedovia už dostali takú úlohu. Ľudí, ktorých poznajú v regiónoch, majú vyhľadávať, oslovovať a každý podľa svojej odbornosti sa s nimi stretávať. Zdá sa mi to byť zmysluplnejšie ako niekedy mlátiť prázdnu slamu v parlamente.