BRATISLAVA 8. októbra (WEBNOVINY) – V momente, keď sa šéf Radošinského naivného divadla (RND) Stanislav Štepka na javisku úctivo poklonil portrétu slávneho slovenského vynálezcu, maliara a kňaza Jozefa Murgaša, čo bol záverečný obraz výborného štvrtkového predstavenia z repertoáru RND „Niekto to rád slovenské“, v piatom rade ako na povel nadšene vystrelila zo stoličiek štvorica slovenských futbalových reprezentantov. Potlesk v stoji vo vypredanom hľadisku podnietili Martin Škrtel, Ján Ďurica, Marek Sapara, Radoslav Zabavník. K nim sa pridali aj ďalší spokojní diváci a o pár sekúnd vďační diváci a najmä dve slovenské futbalové reprezentácie (A-tím a mužstvo do 21 rokov) vrele ďakovalo jedenástke hercov RND, že im zaujímavou hrou o životných osudoch signatára Pittsburskej dohody a autora osemnástich patentov pomohli odbúrať predzápasový stres a napätie. Robert Vittek sa do hľadiska RND naučil ako futbalista A-tímu SR chodiť ešte počas trénovania Ladislava Jurkemika. V tom čase ku vďačným divákom patril aj Miroslav Karhan, ktorý repertoár RND vďaka zbierke videokaziet pozná takmer naspamäť. Vo štvrtok mu do kolekcie pribudla Človečina, Jánošík a Raňajky v tráve.
„Je to výborné na odreagovanie a zabavenie sa. Mnohokrát ma Štepka a spol. takto výborne potešili ako dnes. Humor tohto divadla mi je blízky, na dialógoch hercov RND sa viem dobre zasmiať. Počas každého reprezentačného zrazu nám vedia vytvoriť krásne chvíle na to, aby sme si od futbalu oddýchli,“ priznal sa Miroslav Karhan počas avizovanej päťminútovej prestávky, ktorá mala trvať desať minút a nakoniec z toho bola štvrťhodina. Róbert Vittek privítal možnosť aspoň na dve a pol hodiny zabudnúť na náročnú úlohu, ktorá jeho a ďalších zverencov trénera Vladimíra Weissa čaká v sobotu na Tehelnom poli.
„Verte mi, že v hľadisku tohto divadla málokto z nás rozmýšľal o futbale. Všetci sme sa ponorili do príjemných pesničiek a najmä vtipných gagov a dialógov, ktoré sa na javisku odohrávali. Bolo to super predstavenie. Nakoniec, ako každé, ktoré som v tomto divadle videl,“ tvrdil Róbert Vittek.
Na stoličke u Radošincov sa vo štvrtok veľmi dobre cítili aj Ján Ďurica a Marek Sapara. Košičan Sapara u nich pri výbuchoch smiechu a búrlivého potlesku aspoň zabudol na boľavý členok, ktorý ho pravdepodobne v najbližších dvoch kvalifikačných zápasoch nepustí na ihrisko. Ján Ďurica sa zase prestal trápiť nad myšlienkou, dokedy bude v Lokomotive Moskva vysedávať na lavičke náhradníkov. „Radošinci sú hojivým balzamom na moje nervy. Ak by sme k nim pravidelne nechodili, bola by to nuda. Je to výborný protipól tréningov a regenerácie, ktoré teraz pred sobotňajším zápasom absolvujeme. Som rád, že sa táto tradícia v reprezentácii ujala a že Radošinci nám pred každým dôležitým zápasom dokážu predviesť niečo nové zo svojho umenia. Bola to veľmi dobrá a poučná hra. Bolo to predstavenie o nás Slovákoch. Dalo sa z neho veľa zobrať si aj do života,“ tvrdil dôrazný slovenský obranca.
V hľadisku RND vo štvrtok nechýbal ani prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorému je humor Štepku a spol. blízky veľmi dlho. „Pamätám si, že my ako hokejisti Slovana Bratislava sme k Radošincom začali chodiť pred každým dôležitým zápasom. Po návšteve ich predstavení sa nám začalo dariť, a tak z tejto tradície vznikla povera, ktorá sa medzi športovcami drží už roky – rokúce,“ povedal po predstavení pre agentúru SITA Ivan Gašparovič, ktorý si v prostredí Radošincov spomenul na časy, keď v službách belasého tábora pôsobil ako predseda vtedajšieho hokejového klubu Slovan CHZJD Bratislava. „Keď ma teraz futbalisti opäť pozvali medzi seba, rád som prišiel. Umenie Stanislava Štepku si mimoriadne vážim, čoho dôkazom je aj štátne vyznamenanie, ktoré som mu ako prezident republiky udelil,“ dodal I. Gašparovič cestou na stretnutie slovenských reprezentantov s hercami RND.
SITA