BRATISLAVA 22. júna (WEBNOVINY) – Vláda Ivety Radičovej napokon odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi.
Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou.
S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. „Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Radičová zároveň zdôraznila, že žiaden z týchto návrhov nesúvisí so žiadnou konkrétnou pôžičkou, či už Grécku alebo inej krajine.
Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka pôjde podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente. „Schválené vládou, ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade,“ uviedla v súvislosti so svojim mandátom Radičová.
Obavy o priechodnosť opatrení v Grécku
Radičová sa obáva toho, či sa Grécku podarí presadiť všetky podmienky, ktoré má krajina splniť pre získanie finančnej pomoci. „Mám obavu, že v tak nastavených podmienkach, ako sú dnes, teda účasť privátneho sektora, privatizácia, škrty výdavkov, kolaterál a podobne, že to bude len veľmi-veľmi ťažko priechodné v parlamente v Grécku,“ uviedla po stredajšom rokovaní vlády Radičová.
Slovenská premiérka pritom krátko po skončení rokovania kabinetu aj telefonovala s gréckym premiérom Georgíosom Papandréouom. Základný odkaz rozhovoru bol podľa jej slov odkazom uchádzania sa o vzájomné porozumenie a podporu. Podľa Radičovej je v Grécku vzhľadom na protesty ťažká situácia.
„Je otvorený návrhom, ale vyslovil hlavne pochopenie, že vie, aké je rozloženie aj síl v rámci Slovenskej republiky, a nie je to len v rámci Slovenskej republiky, má rovnaký problém aj on doma a vie, aké ma splniť podmienky, aby ďalšie rozhodnutia boli vôbec priechodné,“ uviedla Radičová o rozhovore s gréckym premiérom
SaS nebude hlasovať s koalíciou, premiérka ich chápe
Koalícia hľadala podporu pre návrhy ministerstva financií aj na stredajšom mimoriadnom rokovaní koaličnej rady, ktoré iniciovala SaS. Predseda SaS Richard Sulík po jej rokovaní vyhlásil, že štyria ministri strany tieto návrhy nepodporia. „Sme zásadne proti vstupu Slovenska do eurovalu 2 a sme takisto proti navýšeniu eurovalu 1,“ vyhlásil na brífingu Sulík.
Premiérka k odmietavému postoju SaS k navýšeniu eurovalu či vzniku nového permanentného mechanizmu. uviedla, že chápe argumenty koaličného partnera, ale rozhodovanie o týchto otázkach má dva rozmery. Jedným je rozhodovanie tu a teraz a druhým rozhodovanie v stredno- a dlhodobom horizonte.
„Pokiaľ by boli hrozby voči krajinám, kde my sme naozaj závislí na ich posunoch v rozvoji, tak treba sa rozhodovať veľmi zodpovedne,“ vyhlásila Radičová.
Na zvýšení štátnych garancií sa dohodli v polovici mája.
V marci lídri EÚ odsúhlasili, že efektívna úverová kapacita EFSF sa má od júna zvýšiť na 440 mld. eur z pôvodnej úrovne 250 mld. eur. V snahe zachovať si najvyšší rating na stupni AAA je efektívna úverová kapacita fondu nižšia než jeho nominálna hodnota. EFSF, teda dočasný euroval, by mal byť v polovici roka 2013 nahradený permanentným systémom ESM, teda takzvaným eurovalom 2.
Kabinet v stredu odsúhlasil aj vznik tohto mechanizmu, keď ministri podporili návrh na uzavretie dohody o založení ESM.
„Na rozdiel od EFSF sa do ESM bude prispievať priamo a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie,“ konštatuje sa v návrhu.
Takmer 700 miliónov za 5 rokov
Slovenská republika by tak musela svoj podiel vo výške 659,2 mil. eur splatiť v piatich splátkach počas piatich rokov. Prvá splátka by bola splatná v júli 2013. ESM patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. ESM nadväzuje na Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), ktorý bol pripravovaný na dobu určitú, teda iba do júna 2013 s tým, že od tohto dátumu už nebude poskytovať finančnú pomoc a fungovať bude iba ako administrátor už vyplatenej finančnej pomoci.
Richard Sulík pripustil po rokovaní koaličnej rady, že snaha navýšiť pôvodný euroval môže súvisieť aj s potrebou zdrojov pre Grécko. Po ďalšom znížení ratingu krajiny by podľa jeho slov dlhopisy gréckych bánk nemohli byť založené a práve preto by z navýšeného eurovalu mali byť financované dlhopisy pre grécke banky.
Sulík pritom zopakoval, že SaS je za bankrot Grécka. „Grécko musí najprv skrachovať, bez toho nemá zmysel nič, žiadne ďalšie riešenie,“ vyhlásil v stredu Sulík. Krajina totiž podľa jeho slov za posledný rok nič nevyriešila.
Sulík: „Uvidíme, čo sa stane v septembri“
SaS sa podľa predsedu Sulíka bude ešte snažiť nájsť v prípade zmien pôvodného eurovalu ako aj pri vzniku nového konštruktívne riešenia, keďže čas je ešte do septembra. Richard Sulík zároveň v stredu uviedol, že dúfa, že opozičný Smer-SD dodrží svoje slovo a bude hlasovať proti pripravovaným zmenám. „Uvidíme čo sa stane v septembri,“ dodal Sulík s tým, že ani v prípade nesúhlasu Slovenska sa neobáva prípadných sankcií.
Slovenský parlament by mal podľa slov ministra financií Ivana Mikloša rozhodovať o navýšení prvého eurovalu do konca tohto roka a o vzniku nového permanentného mechanizmu by mala NR SR rozhodovať do konca budúceho roka. V prípade, ak by navýšenie eurovalu neprešlo slovenským parlamentom, podľa Ivana Mikloša by bol podiel Slovenska na jeho kapacite nižší. „Mechanizmus je nastavený tak, že podiel Slovenska by zostal nižší oproti tým, krajinám, ktoré by ho navyšovali,“ uviedol Mikloš.
