Zmenili ste sa za ten rok, ktorý uplynul od volieb? Ako vnímate samu seba?
Menej žartujem.
Vážne?
Áno, menenej žartujem a pre istotu dodávam, ak vyslovím nejaký pokus o vtip, teda že žartujem, že to nemyslím vážne, tak to aj poviem, pretože som sa ocitla v polohe, kde sa humor nepredpokladá, alebo neočakáva. A humor mi chýba, veľmi.
Čiže starí harcovníci, ktorí sú okolo Vás, tak tí nemajú zmysel pre humor?
Je tak príliš veľa vážnych tém, že je až nevhodné o nich vtipkovať alebo žartovať. Zároveň to nevytvára priestor pre vtipkovanie. Bolo by to skôr sarkastické ako vtipné.
Aký humor je Vám blízky?
Neprekvapím Vás, chýba mi politická satira. Už sa viacmenej prejavuje len cez karikatúry. Chýbajú mi tie tvrdé, rázne, ale vtipné humoristické relácie, ktoré vedeli veci pomenovať, presne zapointovať… Taký úder do čierneho, pri ktorom sa človek nemohol nahnevať, lebo bol podaný vtipným humorným spôsobom. Toto mi naozaj veľmi chýba.
Znesiete humor na Vašu adresu ako politička?
Ja si to dokonca od tých autorov kupujem. Mám to doma, ako zbierku. Vás mám presviedčať, že mám zmysel pre humor? (Smiech) Naozaj ho mám a je jasné, že ako politička som vďačný objekt pre humor.
Viete si spraviť srandu aj sama zo seba?
Viem.
A keď hľadáte nejakého partnera na humor medzi politikmi, dá sa s niekým zavtipkovať?
Nemám šťastie v nešťastí, ale spôsobila som si ho tak trochu sama. Vybrala som si hovorcu, ktorý ma skvelý zmysel pre humor. Je mi ľúto, že niektoré výborné pointy, či reakcie , ako napr. na tlačovky niektorých konkrétnych osôb nemôžem zverejniť. Čo mi je vážne ľúto. Ale aj spoločne sa nám niekedy podarí dobrý vtip. Druhý úžasný partner je moja dcéra, a tá mi nedaruje nič, ale nič. To je tatino, aj v schopnosti neodpustiť, všimnúť si, pripomenúť v pravý okamih.. Je výborná… Aj viacerí politici majú zmysel pre humor. Považujem za vtipného Daniela Krajcera, vie byť veľmi vtipný. Rovnako vie vtipne pointovať, možno prekvapím, minister Ján Fígeľ, vie sa mu podariť úžasné spojenie. Nezaostáva ani minister Juraj Miškov. Asi bezkonkurenčný rozprávač príhod a vtipov vo vláde je Ivan Mikloš, ale to dlhodobo, tradične. Ale, aby som na niekoho nezabudla, lebo teraz poviete, že ostatní sú suchári, lebo to nie je pravda. Je to skôr o takej nastavenosti sveta, vedia sa zasmiať, keď sa podarí dobrá pointa.
A poznáte humoristu aj v opozícii?
Robert Kaliňák je veľmi vtipný, ale v tom pravom slova zmysle. Má však šéfa, o ktorom by som povedala, že to čo predvádza, už nie je ani vtipné.
Ak hovoríte, že Vám chýba humor, znamená to, že ste optimisticky nastavená?
Život je úžasný dar. Čím viac poznáte jeho krehkosť, a ako ľahko ho zrazu niet, tak každý okamih, keď sa dokážem usmiať, a ešte lepšie, keď vylúdim úsmev na tvári iných, to mi dodáva pravý zmysel. Alebo keď chcete, odpoveď na otázku, prečo som tu zostala práve ja. Nepohodu, nešťastie, hnev, viete rozsievať a prenášať na ostatných veľmi veľmi hravo a ľahko. Spisovatelia vám povedia, že nie je žiadne umenie napísať tragédiu, ale skúste napísať dobrú komédiu, skúste rozosmiať ľudí. Úprimne rozosmiať, vyvolať úprimný smiech. Stanko hovorieval, že má najradšej oneskorený smiech. To znamená, že niečo povedal, a nachvíľu zavládlo ticho, zamysleli ste sa, a až potom prišiel smiech, že ste to zreflektovali. Uvedomili ste si, že v tom je aj nejaké väčšie poznanie, a to si aj viac pamätáte. Preto mne sa snúbi, že zmysel pre humor je jedným z významných znakov vyrovnanosti človeka, dobrého nastavenia na svet a človeka, ktorý radšej ovláda hnev, aby tým nešíril nákazu zlej, alebo ako hovoríme blbej nálady, ale aby sa pokúšal to nasmerovať. Každý životný okamih má rub i líce. Treba skúšať vidieť aj tú druhú stranu.
Viete sa aj nazlostiť? Viete byť zlostná? Viete sa rozčuľovať?
Áno viem, pravdaže. Dovolím si povedať, že veľa vydržím, ovládam sa, ale nie proti zdravej miere, ale zvažujem, či pomôže hnev, či výbuch pomôže. Ale mávam výbuchy, keď urobím chybu, tak ten hnev samej na seba je veľký.
Takže vy viete najlepšie naštvať samú seba?
A ako(smiech).
Čo vtedy robíte?
Aaaaaaaaah… Citovať sa nebudem, ale nadávam si a hľadám úpenlivo spôsob, ako to napraviť.
Aj si poplačete?
Pri hneve nie, ale pri bolesti áno..
Fico Vám pred rokom, keď Vám u odovzdával kľúče od úradu vlády povedal, že nech sa pozriete do zrkadla, ako vyzeráte dnes, a potom o štyri roky, keď budete odchádzať z premiérskej stoličky. Pozreli ste sa vtedy do zrkadla, a pozeráte sa permanentne?
Myslím, že najviac mi zrkadlo nastavujú médiá a občania, a to sledujem. Pretože politika pre mňa nie je primárne o moci.. Moc je nástroj. Politika má byť o konkrétnych riešeniach a rozhodnutiach, ktoré po istom čase by občania mali vedieť pomerať, cítiť, vnímať. To je moje zrkadlo.
Pred dvomi týždňami ste v Slovinsku hovorili o tom, že ľudia niekedy nerozumejú reformám. Nerozumejú prečo sa niektoré kroky musia udiať. Ako to vnímate ako politik? Keď práve zrkadlo, o ktorom hovoríte, tomu nerozumie. Čo Vám to vtedy ukazuje?
V Českej republike bol jeden z najväčších štrajkov, aký asi kedy mala. Protestujúcich, nielen dopravcov, železničiarov, ale už aj policajtov, teda široké spektrum proti krokom, ktoré vláda navrhuje urobiť. Majú úplne rozbitú koalíciu. Je ťažko odhadnúť, či podmienky, ktoré si dajú koaliční partneri bude možné splniť, alebo nie. Premiér Nečas už odolával vyslovovaniu nedôvery v parlamente. Hovorím to preto, že Európa je v desivej kríze. Ja nechcem denne občanom rozprávať, ako je zle. Mám povinnosť s vládou hľadať riešenia, aby sme sa postupne z toho dostali. Ale tu na Vašu otázku musím povedať pravdu a tá je naozaj zlá. Kríza má tak veľké rozmery, že hovoríme o krachu štátov, a takých, voči ktorým sme ešte donedávna vzhliadali ako ku vzoru, ktorý chceme dosiahnuť. Predsa nik by možno pred rokom, dvomi nepovedal, že také Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Taliansko, Grécko, budú zápasiť s existenciou. Že v Paríži budú plné ulice protestujúcich, že vo Veľkej Británii, v kolíske demokracie a ekonomiky západnej civilizácie, budú občania rozbíjať obchody a banky. Čo sa to vlastne deje? Čo to musíme vyriešiť? Načo to dávame odpoveď? Priepasť medzi ekonomikou, medzi tým, čo ľudia denne vyrábajú vo fabrikách, alebo vypestujú na poli, alebo poskytnú cez služby na jednej strane a sľubmi politikov a na strane druhej, je neprekonateľná. Žili sme na obrovskú sociálnu hypotéku, a už nám na ňu nikto nechce požičiavať. Povedať teraz občanovi, že už si nemôžme ďalej požičiavať, musíme začať šetriť, a on povie: „no tak ste si nemali požičiavať, a prečo ja na to mám dnes doplatiť?“ Pod ten stav sa podpísala nezodpovednosť. Nezodpovednosť veľmi konkrétnych politikov, nezodpovednosť veľmi konkrétnych inštitúcií, aj spomínaných bánk, aj ratingových agentúr, aj inštitúcií Európy, ktoré mali monitorovať celú situáciu. A hlavne podvádzanie a klamanie. Nechcem obťažovať, ale spomeňme si prosím. Vo februári Grécko, minulý rok ratingové agentúry tvrdili, že všetko v poriadku. Nič vážne sa nedeje, pár reforiem, a všetko bude v poriadku. Tri-štyri týždne na to, tridsať miliárd, týždeň na to stodesať miliárd, dnes ďaľších stodesať miliárd a najhoršie hodnotenie z hľadiska ratingov vôbec ako krajiny na svete. My sme maličkí a otvorení. Na nás má vývoj v Európe obrovský vplyv. Predtým ten vplyv bol od veľkého brata a boli sme naviazaní na Sovietsky zväz a ekonomiku RVHP a ako sovietsky zväz prestal byť schopný konkurovať hlavne cez studenú vojnu reganizmu, tak sa to premietalo aj do problémov v satelitoch Sovietskeho zväzu. Naša ekonomika je dnes veľmi závislá od úspešnosti Spolkovej republiky Nemecko, ale aj ostatných európskych krajín. A toto sa naozaj ťažko vysvetľuje. Na koho má občan nadávať? Nadáva na vládu. Len myslím si , že dnes nadáva na tú nesprávnu vládu, pretože táto vláda nespôsobila, že sme prebrali Slovenskú republiku, keď dlh samospráv bol viac ako 540 miliónov eur, nezaplatené faktúry boli za 20 miliónov eur. Dlh železničných firiem bola takmer jedna miliarda. V rezorte spravodlivosti dlh vyše 18 miliónov eur, tam neboli zaplatení znalci, tlmočníci, svedkovia, ale dokonca ani odškodné pre obete trestných činov. Do konca minulého roka bol tento dlh vyplatený. V rezorte zdravotníctva, nemocnice s dlhom 150 miliónov, všeobecná zdravotná poisťovňa 50 miliónov, ďalší za 60 miliónov, a ani Sociálnu poisťovňu a ďalšie rezorty nejdem vymenúvať. Ktorý sektor sme, obrazne povedané, otvorili, našli sme ho s nezaplatenými faktúrami na stole.
Toto však nie je len výsledkom Ficovej vlády.
Ja hovorím o deficite. My sme neodovzdávali zadĺžené samosprávy. Naopak, boli po finančnej decentralizácii, neboli zadĺžené. Nepatrím k politikom, ktorí povedia, že toto spôsobil Fico. To by urobil on. Ľudia by to možno aj prijali a uverili by tomu. Je to dôsledok, kríza sa premietla na nižších príjmoch z daní, dane sú hlavný príjem samospráv. Samozrejme, že sa to začalo premietať v ich dlhoch. Nie je to však len a len dopad krízy, je to aj to, ako sa začalo na krízu reagovať, a či vôbec. Keď sa schválila zvýšená odpočítateľná položka, to bol ďalší výpadok samospráv, ale bývalá vláda nikdy tento výpadok samosprávam neuhradila. Začali sme to robiť až my. Malým obciam DPH neuhradila bývalá vláda, uhradili sme im ju až my. Fico zvýšil rodičovský príspevok, ale peniaze v rozpočte neboli. To, čo objektívne pomenujem je svetový rast cien, dopad na nás, kríza. Za to žiadna vláda nenesie zodpovednosť. Ale nesie zodpovednosť za to, ak sa ten stav nesnaží stabilizovať, ak pokračuje v zadlžovaní a zväčšuje tú ťarchu. Za to zodpovednosť nesie. Za prvý rok tejto vlády nezamestnanosť poklesla z 15,1% na 13,9% a deficit, ktorý bol takmer 8% dosiahne v tomto roku 4,9% HDP. Za prvý rok vlády sme dosiahli, že základné výdavky na chod štátu ku koncu mája medziročne klesli o vyše 7 %.
Aké sú príčiny krízy? Ekonomické alebo morálne?
Začalo to krízou hodnôt, začalo to morálkou. Za krízou bol podvod, boli to klamstvá. Podvod a klamstvo je rovina etiky. Pre úspech vo voľbách, pre popularitu, sa kamuflovali čísla, zastierala sa pravda, dávali sa nové a nové sľuby a výhody. Nik nepovedal, že my na to nemáme. Paradoxom je, že v Grécku štrajkujú bankári, to je novotvar. Bankári… So štipkou humoru môžem povedať, že ako prvá by som išla na čelo takýchto štrajkov aj s celou vládou. Protestovať proti tomu, že nezodpovedné správanie sa politikov niektorých krajín nás núti prijímať opatrenia, ktoré sú bolestivé a nepopulárne. Ja mám potrebu ísť na čelo takéhoto štrajku.
Takže je možné, že Vás v Grécku uvidím ako štrajkujete?
(Smiech).. Na barikádach. Čo mi to pomôže? Chcela som to odľahčiť, ale je na tom kus pravdy. Po Ficovom „ÁNO“ všetkým pôžičkám vrátane gréckej, táto vláda povedala „NIE“!! Spomeňte si na tie kuvičie hlasy: „veď vy zato dostanete, no to je koniec, budete bokom, nebudú fondy, Európska únia vám to vráti“. Bol to dosť veľký krik. To nebolo rozhodnutie mimo etiky a hodnôt,. Principiálne, hodnotovo máme podporovať, aby sa opakovali podvody? Kam dospejeme? Vyjednávali sme tvrdo, a vyjednali sme. Dnes hovoríme o podmienkach, za ktorých je možné vôbec pokračovať v nejakom spoločnom programe. Bez nadnesenia poviem, že hlas Slovenskej republiky a jej pozícia sa pri týchto vyjednávaniach berie veľmi vážne. To nie je preto, že ja alebo minister financií potrebujeme do rána s niekým v Bruseli vyjednávať, alebo sa predvádzať, ale chceme obhajovať principiálne pravidlá, ktoré nám pomôžu, aby sme postavili skutočný val hlbokým pádom a dôsledkom pre našich občanov.
Predseda Smeru používa často spojenie „slabá premiérka“. Pri kauze daňového riaditeľstva ste ukázali svoju silu. Položím klasickú otázku. Ako chutí moc?
Presne ako to píše Vladimír Mňačko. Pokiaľ nie ste dobre nastavení na pochopenie, že moc je nástroj a nie cieľ. Ja nezdieľam názor poslanca Fica, že politika je o moci. To nie je pravda. Politika má spájať etiku premýšľania, teda hodnôt, a etiku správy vecí verejných, teda každodennej zodpovednosti. Ak toto nerobí, tak je to čistý pragmatizmus, tak je to zneužívanie moci a prejavuje sa to populizmom. Preto sa tak stierajú rozdiely medzi politikou a showbiznisom, politikou a politickým marketingom. Áno, berie si ma často do úst poslanec Fico. Rozhnevaný, zle naladený, nespokojný… Možno to bude tým, budem parafrázovať, že vyhlásil, keď skončí ako premiér, nebude sedieť v opozičných laviciach v parlamente a vykrikovať na koalíciu. Ja mám taký pocit, že tam sedí a vykrikuje, a asi ho to znervózňuje. Navyše, čo to hlása človek, ktorý ešte pred voľbami 2006 sľuboval, že keď Smer bude vo vláde zníži DPH na vybrané potraviny na 10 percent a zníži DPH napríklad aj na lieky, či kultúru? Nikdy to neurobil. Takisto sľuboval, že do roku 2010 bude diaľnica z Bratislavy do Košíc. Hmmm, neviem o tom, že by bola. Ďalej, kedysi hovoril o tom, že nebude zakladať svoju samostatnú stranu. Mohla by som takto pokračovať vo výpočte toho čo povedal a nikdy to nesplnil?. Mám používať na neho prívlastky? Asi sa riadi, že skúsim podľa seba merať teba, takýmto primitívnym heslom. Keď zistil, že mi nejaké čísla ukazujú dôveryhodnosť, tak normálne marketingovo sa rozhodol, že s tým niečo musí urobiť. No tak začal túto dennodennú paľbu. A ja k tej paľbe vypichnem len dva momenty. Áno, zmenila som názor na privatizáciu – ale v prípade letiska Bratislava: pred voľbami som hovorila, že budeme privatizovať letisko, no rozhodnutie vlády je, že nebudeme privatizovať letisko. Oveľa výhodnejší je prenájom, pretože 3,2 milióna eur musíme splácať späť Bruselu. Kto by to s týmito ťarchami výhodne kúpil? Nebolo by to výhodné pre nikoho. Máme záujem, aby sa v Bratislave lietalo a aby to fungovalo. Takže áno, tam som zmenila názor. Nebudeme privatizovať letisko, ale bude to prenájom na istý počet rokov. Dúfam, že sa nám podarí vybrať solídneho koncesionára, ktorý by vstúpil a spolupodielal sa na oživení letiska. Dnes neviem povedať, či splním svoj sľub, že budeme privatizovať Cargo. Možno ho nesplníme. Snažíme sa revitalizovať nákladnú dopravu, možno alternatívne riešenie v podobe nejakého partnerstva bude výhodnejšie. Uvidíme. Takže v tomto zmysle naozaj nedodržiavam, čo som povedala pred voľbami, lebo sú lepšie riešenia. To platí aj o niektorých štátnych podnikoch. Ja som zásadne hovorila, že nebudeme privatizovať strategické podniky. A to je pravda. Hovorila som v jednej vete, ale Cargo a letisko áno. Dnes už je zrejmé, že letisko nie. Mám sa za to ospravedlniť, že som zmenila postoj, keď sme prijali lepšie rozhodnutie? To nie neprincipiálnosť, ani klamstvo, je to výber lepšieho riešenia. Čo to ešte hovorí? Zákonník práce? Veď ja neviem o tom, že by bol už schválený v parlamente. A ja som na svojom slove vo vzťahu k Zákonníku práce nič nezmenila. Je také porekadlo, že keď chcem niekoho biť, tak si bič nájdem. Fico robí agresívnu, deštrukčnú, marketingovú opozičnú politiku a dokonca si dovolím povedať, že v mnohom smere veľmi neslušnú. Ja takú politiku robiť nebudem.
Aká je situácia v SDKÚ-DS? Aj tú Vám Fico vyčíta.
A čo ho trápi v SDKÚ? Má záujem vstúpiť?
Dostal už ponuku? Zobrali by ste ho?
Neviem, či by prešiel (smiech). SDKÚ vždy bola strana, v ktorej z hľadiska meritórnych vecných riešení prebiehala diskusia. Dzurinda, keď som ešte bola ministerka, povedal takú vetu, že či si vie niekto predstaviť, že on Radičovej niečo prikáže. Veď to boli ťažké diskusie, ja verzus minister financií, ja verzus minister Zajac. Naťahovali sme sa o nemocenskú, o privatizáciu niektorých zariadení. Vetovala som to. Nebolo so mnou ľahko. Dovolím si povedať, že mám vo vláde pár skvelých odborníkov. Pani ministerka Žitňanská robí neuveriteľnú prácu v rezorte. Na to, v akom stave zdedila ten rezort, trpezlivo krok za krokom, pričom má to o to ťažšie, že je to rezort, ktorý naozaj rešpektujem, že je nezávislý. Súdnictvo je nezávislé, ale to neznamená, že nemáme právo vysloviť svoj názor alebo postoj v situáciách, keď už je to za hranicou zdravého úsudku. Takže v SDKÚ je zopár naozaj skvelých odborníkov. Vážim si pána Jurzycu ako skvelého analytika, charakterného človeka, poctivo sa rozhodujúceho, ktorý pre istotu, aby neurobil chybu tak stonásobne váži. Jediné, čo mu vyčítam je tempo.
Aký je váš vzťah k Dzurindovi?
My sa poznáme veľa, veľa rokov, a dokonca skôr ho bližšie poznal Stano ako ja. Ja som sa s Dzurindom zoznámila vlastne cez Stana. Miky je naozaj politik na dlhé trate, a má za sebou svoju skúsenosť. Má za sebou skúsenosť prvej Dzurindovej vlády, keď ho odvolával vlastný koaličný partner. Má za sebou skúsenosť predčasných volieb. Má za sebou skúsenosť úplne krehkej koalície, otázky, či vôbec ešte má alebo nemá poslancov, a kadejaké kauzy ktoré prežil. Ja tieto skúsenosti poznám sprostredkovane, ale nebola som vystavená, takým rozhodnutiam na politickej scéne ako on. Okrem jedného, a to je voľba generálneho prokurátora. A za tým rozhodnutím si stojím.
Váš vzťah by sa asi vrúcnym nedal nazvať.
V politike by som nikdy nepoužívala slovo vrúcnosť, to nie je o láske. Politika je v dobrom prípade o partnerstve, v takom normálnom štandardnom prípade o rešpekte, a veľmi často je o otvorených alebo skrytých nepriateľstvách.
A Váš vzťah s Dzurindom je z tej trojice aký?
Kolíše medzi prvou a druhou alternatívou.
Trojku vylučujete?
Určite. Určite.
Vydrží vaša vláda celé štyri roky? Ľuidia sú častokrát zneisťovaní rôznymi kauzami a spormi.
Táto vláda tu je na štyri roky, má túto zodpovednosť, ale nechcem aby ste to interpretovali ako zneisťovanie. Ustojíme situáciu? Neustál to Sokrates, Zapatera, neustáli to iní premiéri. Neviem, bolo by odo mňa priam až naduté, keby som si dovolila povedať, že tie problémy ustojíme. Problémy, ktoré sú vážne, hlboké, a ktoré vyžadujú obrovskú odolnosť, a necúvnuť. Sme odhodlaní to ustáť, ale každým mesiacom je situácia v niečom posunutá. Tie obavy, aby sa Európou neprevalila vlna európskych Lehman Brothers tu je.
Ešte jedna veľmi krátka otázka: Prezidentské voľby Vám čo hovoria?
No, pamätám si. Zaujímavá kampaň, nepodarilo sa mi vyhrať. Ale čestný výsledok
A tie budúce?
Áno, tie určite budú.
Sú pre Vás zaujímavé?
Predovšetkým mám záväzok, prísľub naplniť programové vyhlásenie vlády. To je priorita číslo jedna. A ak dovolíte, my ho zatiaľ plníme. Protikorupčný program? Plníme. Spustili sme reformu justície? Spustili. Zvyšujeme transparentnosť? Áno. Sľúbili sme, že naštartujeme rast zamestnanosti? Spustili sme. Medziročne pokles nezamestnanosti z 15,1 na 13,9 percenta. Tvoríme nové pracovné miesta? Áno. Sľúbili sme lepšie podnikateľské prostredie, aby boli nové pracovné miesta? Sto opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia plus odbúravanie byrokracie, ktoré dnes už podnikatelia a živnostníci oceňujú. Sľúbili sme ozdraviť zdravotníctvo, sľúbili sme urobiť reformu školstva. Urobíme to.
Zhováral sa Radovan Pavlík
