Prvý chybný výstrel zlatú Kuzminovú vyburcoval

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lyze biatlon kuzminova 1
Foto: SITA

WHISTLER 13. februára (WEBNOVINY) – Slovensko získalo hneď v úvodný súťažný deň na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri zlatú medailu. V rýchlostných pretekoch žien na 7,5 km senzačne triumfovala slovenská reprezentantka Anastasia Kuzminová a od Slovenského olympijského výboru zinkasuje prémiu 45 000 eur. Po triumfe Ondreja Nepelu na ZOH 1972 v japonskom Sappore je to druhé slovenské zlato v histórii zimných olympiád.

Dvadsaťpäťročná rodáčka z ruského Ťumenu zvládla trať za 19:55,6 min, na ceste za zlatom ju nezastavil ani prvý chybný výstrel v ľahu. Zvyšných deväť potom zvládla stopercentne a bežecky podala fantastický výkon. O 1,5 s zdolala šesťnásobnú majsterku sveta Nemku Magdalena Neunerovú, o necelých jedenásť sekúnd zaostala bronzová Marie Dorinová z Francúzska. Je to vôbec prvé slovenské zlato v ére samostatnosti zo zimnej olympiády, spolu s letnými OH ôsme.

„Bežalo sa mi veľmi dobre a po prvom chybnom výstrele som si vravela, že ešte nič nie je stratené,“ podelila sa o svoje prvé dojmy zo životného úspechu 25-ročná Anastasia Kuzminová, vlaňajšia vicemajsterka sveta v pretekoch s hromadným štartom. „Tá chyba ma poriadne vyburcovala. Z úspechu sa veľmi teším, lebo som zúročila výbornú prípravu.“

V juniorskom veku patrila Nasťa Kuzminová, ako ju všetci v družstve volajú, medzi hviezdy svetového biatlonu. Od roku 2002, keď v talianskom stredisku Ridnaun-Val Ridanna na juniorských MS bola ešte pod dievčenským menom Šipulinová členkou striebornej ruskej štafety, do roku 2005, keď v juniorskej kategórii končila, nazbierala na MSJ sedem vzácnych kovov, z toho dva zlaté. V pretekoch jednotlivkýň bola dvakrát vicemajsterkou sveta – v roku 2003 v poľskom Koscielisku skončila strieborná vo vytrvalostných a stíhacích pretekoch.

V roku 2006 sa na sústredení na rakúskom ľadovci Dachstein zoznámila s Danielom Kuzminom. Ten už dávnejšie býva na Slovensku v Banskej Bystrici. Pôvodom Rus so slovenským občianstvom reprezentuje Izrael v behu na lyžiach. O rok neskôr sa už Šipulinová volala Kuzminová a v tom istom roku sa stala mamičkou syna Jeliseja. V Rusku to neakceptovali a vyradili ju z reprezentačného tímu.

Biatlon však nechcela hodiť za hlavu. V lete 2008 ponúkla svoje služby Slovenskému zväzu biatlonu. Začal sa zdĺhavý proces vybavovania slovenského občianstva a pridelenia pasu. Medzinárodná biatlonová únia (IBU) vďaka výbornej práci diplomacie Slovenského zväzu biatlonu už pred sezónou schválila jej štart v drese Slovenska. Oveľa dlhšie čakala sympatická Ruska na pečiatku od slovenských úradov, aby si v kolónke štátna príslušnosť mohla napísať skratku SVK, a preto nestihla začiatok sezóny 2008/2009. Keďže mala dlhší výpadok, nemala právo štartovať vo Svetovom pohári, musela začínať v „druhej lige“ – IBU Cup-e.

Vo februári 2009 letela do juhokórejského Pjongčangu na svoj prvý seniorský svetový šampionát s malou dušičkou. Dokázala však, že to s puškou a na bežkách stále vie. V prvých pretekoch – šprinte na 7,5 km skončila siedma, potom prišlo 17. miesto v stíhacích pretekoch na 10 km a 29. priečka vo vytrvalostných pretekoch na 15 km. Vďaka týmto výsledkom si vybojovala právo štartovať v pretekoch s hromadným štartom, ktoré sú určené iba pre 30 najlepších biatlonistiek – 15 zo SP a 15 podľa výsledkov na MS. Bič tak plieskal na konci. Vo svojom poslednom vystúpení si sebavedomým výkonom siahla na striebro. V ruskom drese nikdy neprenikla do desiatky najlepších v pretekoch, ktorých výsledky sa započítavajú do celkovej klasifikácie SP, v slovenskom sa jej to podarilo už dvakrát. Usmievavá, 180 cm vysoká a 70 kg vážiaca a tak trochu hanblivým dojmom pôsobiaca teraz Banskobystričanka sa hneď na prvý pokus postarala o vyrovnanie slovenského historického maxima na MS. Pred ňou sa na stupne víťazov dostala iba Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vo fínskom Kontiolahti skončila druhá v stíhacích pretekoch.

Ale to, čo dosiahla v sobotu vo Vancouveri, prevýšilo všetky očakávania. So 180 centimetrami najvyššia členka slovenskej výpravy získala v životných pretekoch úspech, ktorý zrejme nik nečakal – olympijské zlato.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anastasia Kuzminová