K ochrane mokradí na Slovensku prispieva aj program starostlivosti o mokrade a rozširovanie sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Anna Weissová.
Mokrade zohrávajú v prírode významnú úlohu, no v dôsledku klimatických zmien ich počet dramaticky klesá. Od roku 1 700 sa ich počet celosvetovo znížil o 87 percent, čo vedie aj k znižovaniu populácie živočíchov. Mokrade ubúdajú aj na Slovensku.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa tomu snaží zabrániť Programom starostlivosti o mokrade Slovenska, ktorý spustil v apríli 2019. Obsahuje komplexný plán starostlivosti o mokrade, ktorý má zabrániť ich vysychaniu a iným prípadným rizikám.
ŠOP sa podľa Weissovej v pravidelných intervaloch podieľa na jeho aktualizácii. Zúčastňuje sa tiež viacerých projektov Operačného programu životné prostredie, Švajčiarskeho finančného mechanizmu, Nórskych fondov, projektov LIFE a iných cezhraničných programov, ktoré sú zamerané na revitalizáciu mokraďových biotopov a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú na mokrade odkázané.
Vyššia miera starostlivosti
ŠOP je tiež členom Dunajskej sústavy chránených území Danubeparks, ktorá chráni a obnovuje mokrade v povodí rieky Dunaj. K zvyšovaniu ochrany mokradí podľa Weissovej prispieva aj neustále rozširovanie sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000.
Tie územia sú následne lepšie chránené a je im venovaná vyššia miera starostlivosti. Okrem toho ŠOP zabezpečuje v okolí mokradí kosenie, výruby nežiadúcich drevín, odstraňovanie inváznych – nepôvodných druhov vegetácie, či zlepšovanie vodného režimu vybraných menších mokradí po celom Slovensku.
Podieľa sa aj na vzdelávaní, výchove a osvete pre rôzne cieľové skupiny, najmä na počesť Svetového dňa mokradí, ktorý od roku 1971 pripadá na 2. februára.
Zásahy do územia
Podľa zákona o ochrane prírody je každý prípadný zásah do územia, na ktorom sa nachádzajú mokrade posudzovaný príslušným okresným úradom. ŠOP sa ako odborná organizácia vyjadruje ku každej žiadosti podanej na okresný úrad. Vo svojom stanovisku pritom zohľadňuje ochranu mokradí a neodporúča činnosti, ktoré by ich mohli ohroziť, prípadne zničiť.
Medzi mokrade sú zaraďované rieky, jazerá, močiare, rašeliniská, koralové útesy, ústia riek, mangrovové porasty, či umelo vytvorené rybníky a ryžoviská. Zachytávajú 30 percent zemského uhlíka, čo je dvojnásobok množstva, ktoré zachytia lesy.
Celkovo 40 percent všetkých živočíchov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Zníženie počtu mokradí vedie aj k znižovaniu populácie živočíchov. Od roku 1970 je o 60 percent menej rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov.
Dohovor o mokradiach
Slovenská republika sa v roku 1990 pripojila k Dohovoru o mokradiach, v rámci ktorého bolo do celosvetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu zapísaných 14 mokraďových lokalít. Ide o lokality: Niva Moravy, Alúvium Rudavy, Šúr, Dunajské luhy, Parížske močiare, Mokrade Turca, Rieka Orava a jej prítoky, Mokrade Oravskej kotliny, Poiplie, Jaskyne Demänovskej doliny, Domica, Senné rybníky, Latorica a Alúvium Tisy.
Na Slovensku sa zároveň nachádza 24 typov mokraďových biotopov európskeho významu, od ktorých sú závislé desiatky druhov rastlín a živočíchov. V roku 2006 pre agentúru SITA botanička Anna Dobošová napríklad uviedla, že 17 percent všetkých rastlín v Národnom parku Malá Fatra je závislých na mokradiach.