Princ William, Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Cambridgeu, sa narodil 21. júna 1982 v Londýne princovi Charlesovi a jeho manželke Diane, princeznej waleskej.
Meno dostal po Williamovi, princovi z Gloucesteru, ktorý bol bratrancom a osobným hrdinom jeho otca a v roku 1972 zomrel pri leteckej havárii.
Princezná Diana túžila po tom, aby jej deti prežili detstvo bohaté na zážitky. Williama i jeho o dva roky mladšieho brata Harryho vzala napríklad do Disneylandu, chodili sa potápať a dovolila im hrať sa videohry, no zároveň sa snažila deťom ukázať i smutnejšie stránky života.
Chlapcov zaviedla napríklad do liečebne ľudí chorých na AIDS či útulkov pre bezdomovcov. William už ako sedemročný údajne svojej mame povedal, že chce byť policajtom, aby ju mohol ochraňovať, na čo mu Harry odpovedal: “To nemôžeš, ty predsa musíš byť kráľ!“
Z detstva pochádza i jeho jazva na čele, ktorú prirovnal k známej jazve fiktívneho čarodejníka Harryho Pottera. O tú sa postaral jeho spolužiak, ktorý svojou golfovou pálkou omylom zasiahol hlavu mladého princa.
Krásne detstvo sa skončilo po smrti Diany
Bezstarostné detstvo sa skončilo, keď mal William 15 rokov. Prišiel o matku, ktorá zahynula pri autonehode. „Stratiť blízkeho člena rodiny je jednou z najťažších vecí, ktoré človek môže zažiť,“ vyjadril sa neskôr pre agentúru AFP.
Princ William má za sebou štúdium geografie, biológie a histórie umenia na Eton College, pričom výberom školy sa vzpriečil rodinnej tradícii.
Deti z kráľovskej rodiny totiž zvyčajne chodia na Gordonstoun, ale William sa rozhodol pre školu, do ktorej chodil otec i brat jeho matky.
Bulvárni novinári a fotografi sľúbili, že mladého princa nechajú študovať v pokoji, za čo im však musel poskytnúť pravidelný prísun noviniek z jeho života.
Princ, ktorý čistil toalety
Po úspešnom ukončení štúdia William pôsobil v britskej armáde v Belize a pracoval na anglických mliečnych farmách, navštívil Afriku a desať týždňov učil deti v južnom Čile. Princ opäť dokázal, že sa nad ostatných nepovyšuje a žil v spoločných priestoroch spolu s ďalšími mladými učiteľmi, pričom sa podieľal i na domácich prácach vrátane čistenia toalety. Dokonca si dobrovoľne vyskúšal úlohu rozhlasového moderátora v miestnom rádiu.
V roku 2001 sa princ vrátil do Veľkej Británie a pod menom William Wales začal študovať na University of St Andrews v Škótsku. To spôsobilo dočasný nezvyčajne vysoký počet prihlášok predovšetkým zo strany žien. Po ukončení štúdia geografie sa princ rozhodol pre kariéru v armáde.
V októbri 2005 absolvoval štvordňové výberové konanie, kde preukázal svoju spôsobilosť a následne na Kráľovskej vojenskej akadémii získal hodnosť poručíka. Počas ďalších rokov ďalej pôsobil v Kráľovskom námorníctve či Kráľovskom letectve, vyslúžil si obdiv ostatných vojakov a okrem iného sa zúčastnil na tajnej misi, kde pomohol identifikovať a nájsť malé plavidlo, ktoré prevážalo kokaín v hodnote približne 40 miliónov libier.
Princ William zachránil niekoľko ľudí
Keďže William je následníkom trónu, dlhodobá práca v armáde bola vylúčená a v roku 2008 mal skončiť. Rozhodol sa však pre pôsobenie v Kráľovskom letectve a absolvoval ďalší tréning – tentoraz na pilota pátracej a záchrannej helikoptéry.
Táto pozícia bola prijateľná, pretože sa nemusel priamo zúčastňovať na bojových zásahoch. Počas svojej prvej záchrannej misie ako pomocný pilot spolu s ďalšími troma členmi
posádky odviezli do nemocnice muža, ktorý na vrtnej plošine dostal infarkt.
Ďalej pomohol zachrániť napríklad dvoch námorníkov z potápajúcej sa lode. Princ, ktorý v júni získal kvalifikáciu na pozíciu hlavného pilota, však v nedávnom rozhovore s novinárkou Katie Couric uviedol, že sa ešte nerozhodol, či chce pokračovať v tejto práci, pretože s manželkou Catherine by chceli mať deti.
Okrem spomínaných aktivít princ William nezabúda ani na svoje kráľovské povinnosti. Na oficiálne cesty so svojimi rodičmi chodil od útleho detstva a má za sebou otvorenia centra pre bezdomovcov v Newporte či novej budovy Najvyššieho súdu na Novom Zélande, alebo návštevu novozélandského Christchurchu po zemetrasení.
Tiež nasleduje príklad svojej matky a venuje sa charitatívnym aktivitám, okrem iného dobrovoľníckej práci pre britský Červený kríž, patronátu organizácie Centrepoint, ktorá sa stará o bezdomovcov, a pracoval i pre The Royal Marsden Hospital či horských záchranárov. V roku 2005 prebral záštitu nad Tusk Trust – charitou, ktorá sa zaoberá ochranou prírody a spoločenským rozvojom v Afrike.
Catherine stretol na univerzite
Svoju budúcu manželku Catherine Middleton stretol William na univerzite a pár tvoria už od roku 2003. V októbri 2010 ju požiadal o ruku a na prst jej navliekol 18-karátový zafírový snubný prsteň, ktorý patril jeho matke.
Svadbu, ktorá sa uskutočnila 29. apríla 2011, médiá označili za svadbu roka. „Bol to jeden z dní, keď sa cítite veľmi hrdo. A zároveň skutočne vystrašene, musím priznať. Predstava dvoch miliárd ľudí, ktorí to sledujú, bola dosť desivá,“ vysvetlil.
Mladý pár sobášom prijal vojvodský titul, z Williama sa stala Jeho kráľovská výsosť vojvoda z Cambridgeu a z Catherine Jej kráľovská výsosť vojvodkyňa z Cambridgeu.
Catherine dostala obrúčku z Waleského zlata, ktoré darovala svojmu vnukovi kráľovná Alžbeta II. krátko po jeho zásnubách. Catherine, rovnako ako princezná Diana v roku 1981, nesľúbila Williamovi pred oltárom poslušnosť, ale „lásku, podporu, úctu a starostlivosť“.
Obrazom: Svadba princa Williama a Kate
Dvojicu oddávala hlava anglikánskej cirkvi, Arcibiskup z Canterbury, Rowan Williams. Svadbu princa a jeho neurodzenej vyvolenej sledovali státisíce ľudí po celom svete a verejnosť momentálne očakáva správy o tom, že je na ceste ich prvý potomok. William priznal, že mu je veľmi ľúto, že jeho milovaná matka na svadbe nemohla byť.
„Hovoril som si, aké skvelé by bolo, keby tu bola. A aké smutné, že to nemohla vidieť. Myslím, že by sa jej ten deň veľmi páčil a že by bola na nás oboch naozaj hrdá. Som veľmi smutný z toho, že nikdy nestretne Kate,“ vysvetlil William, ktorý je po svojom otcovi Charlesovi druhý v poradí dedičov britského trónu.
Informácie pochádzajú z webstránok en.wikipedia.org, www.dailymail.co.uk a archívu agentúry SITA.
