Primárnym cieľom návrhu zákona, podľa ktorého majú spravodajské webové portály pýtať od všetkých diskutujúcich doklady totožnosti, je odstránenie diskutujúcich z akéhokoľvek diskusného priestoru, ktorý bude spadať pod konkrétne médium. Tvrdí to Slovenský syndikát novinárov.
Diskutovať pod článkami portálov majú podľa poslancov Slovenskej národnej strany len tí, ktorých údaje médiá overili.
Účelom právnej úpravy má byť podľa Romana Michelku, Andreja Danka a ďalších poslancov disponovať údajmi o totožnosti diskutujúceho pre prípad, že by sa dopustil svojim konaním napríklad spáchania trestného činu, „alebo budú tieto informácie potrebné z dôvodu iného verejného záujmu.“
Nemalé finančné náklady
„Hovoríme o nemalých finančných, personálnych a materiálnych nákladoch, pri ktorých si každý prevádzkovateľ takéhoto portálu niekoľkokrát rozmyslí, či diskusiu povolí,“ uviedol pre agentúru SITA predseda Slovenského syndikátu novinárov Daniel Modrovský.
Úrad na ochranu osobných údajov sa vyjadril k Dankovmu návrhu na overovanie totožnosti diskutujúcich
Identifikačnými údajmi sú podľa predloženého návrhu meno a priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, alebo dátum narodenia, ak nie je pridelené rodné číslo, ďalej adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť a telefónne číslo.
Spôsob overenia identifikačných údajov si má podľa poslancov SNS určiť prevádzkovateľ spravodajského webového portálu. Môže ísť napríklad o fotografiu alebo kópiu občianskeho preukazu či cestovného pasu.
Možný konflikt so zákonom
„V tomto prípade narážame na možný konflikt so Zákonom o ochrane osobných údajov, v rámci ktorého existujú povinnosti ako určenie oprávnenej osoby, resp. osôb disponujúcimi a manipulujúcimi so získanými informáciami, ďalej na spôsob ich uchovávania, archivovania a, samozrejme, využívania,“ povedal Modrovský.
Opozícia, médiá alebo sociálne siete? Slováci odpovedali, čo najviac prispelo k atentátu na premiéra
Poukazuje tiež na to, že osobné údaje ako rodné číslo či štátna príslušnosť podliehajú režimu osobitnej ochrany a ťažko pri nich predikovať, či nebude existovať potenciál ich zneužitia.
„Zároveň, ak hovoríme o zhromažďovaní kópií osobných dokladov, nemôžeme určite opomenúť podmienku ich porovnania s národnými databázami, ktorých správcom je v prevažujúcej miere Ministerstvo vnútra SR. Akým spôsobom by dochádzalo k overovaniu dokladov s originálnymi databázami, môžeme len hádať,“ hovorí Modrovský.
Zásah do súkromia?
Podľa neho sa tu zároveň opäť vynára otázka, či takéto zhromaždené údaje v spojitosti s konkrétnou činnosťou jednotlivca na internete v sebe nenesú prvky zasahovania do súkromia každého z nás.
Národniari chcú zaviesť mechanizmus, ktorý by umožnil povinným osobám efektívnejšie riadiť proces sprístupňovania informácií
Dodal, že nepozná v okolí žiadny takto komplikovaný a zároveň funkčný systém, ktorý by fungoval za účelom odstraňovania nevhodných či nenávistných príspevkov.
„Najmä, ak túto funkciu dokážeme v drvivej väčšine prípadov ošetriť len po získaní telefónneho čísla alebo platnej e-mailovej adresy,“ podotkol Modrovský.
