BRATISLAVA 21. apríla (WebNoviny.sk) – Máme tu jar a všetko krásne kvitne. Vôňu kvetov si ale čoraz viac ľudí nemôže užiť kvôli alergii. Vznik alergií vieme do určitej miery ovplyvniť, zvykneme však robiť mnoho chýb a tie sa zásadné dejú už v najrannejšom detstve. Alergiológ a imunológ MUDr. Stanislav Janota, PhD. nám vysvetlil, ako to s alergiami vlastne je.
Aké typy alergií sú najčastejšie?
Alergia môže postihnúť prakticky každý orgán. Najčastejšie sa však medzi ľuďmi hovorí o postihnutí kože a dýchacích orgánov. Azda najčastejším typom alergie je alergická nádcha.
V každom veku sa alergia prejaví inak. U dojčiat sa najčastejšie objaví potravinová alergia na vajcia, alebo bielkoviny kravského mlieka. Väčšinou sa prejavuje na koži. Okrem potravín zaznamenávame u detí v ranom veku aj alergiu na plesne a roztoče. V panelových domoch je plesní a roztočov pomerne menej, než vo vlhkejších domoch. U starších detí je častý alergén peľ tráv, peľ brezy či iných jarných stromov. U detí v puberte začína prevládať alergia na buriny a v dospelosti je najčastejším alergénom na juhu Slovenska ambrózia – tá bola kedysi dovezená z Ameriky a teraz sa rozšírila takmer po celom svete.
V starobe sa príznaky alergie zmierňujú, často až miznú. Môžu sa objaviť ťažkosti podobné alergickej nádche, zväčša sú ale vyvolané liekmi, ako ich nežiadúci účinok, a nealergickými reakciami na podnety, ako sú rôzne vône a chlad.
Je dnes viac alergikov ako kedysi a dá sa alergiám predísť?
Dnes máme viac odborníkov, a aj medzi ľuďmi sa viac o alergiách hovorí, preto sa alergia častejšie odhalí. Alergie boli aj kedysi, no dnes k ich zvýšenému výskytu prispieva príliš čisté prostredie, v akom najmenšie deti vyrastajú. Túto skutočnosť popisuje takzvaná hygienická teória vzniku alergie. Deti farmárov, ktoré sa batolili v stajni, či po dvore, a tam pojedli kadečo, nemávajú alergie. Jednoducho povedané, čím žije dieťa do dvoch rokov v čistejšom prostredí, tým menej má zaťažovaný imunitný systém cudzorodými baktériami a antigénmi a tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude na inak neškodné látky reagovať alergickým spôsobom.
Čo sa týka potravinovej alergie u malých detí, je čoraz viac dôkazov, že existuje takzvané alergénové okno. Ak je dieťa medzi štvrtým a šiestym mesiacom po narodení dojčené, ale dostáva popri tom aj malé dávky všetkých najčastejších potravinových alergénov, vedie to k tomu, že toleruje tieto látky a nevznikajú alergie na často alergizujúce potraviny. V tejto oblasti stále prebieha výskum. V mnohých štátoch sa už niekoľko rokov mamičkám odporúča, aby popri dojčení podávali deťom v spomínanom veku (od štvrtého až šiesteho mesiaca života dieťaťa ) aj potraviny – alergény a po dovŕšení jedného roka ich zaradili ako bežnú súčasť jedálnička. Aj u nás by sa to malo odporúčať. Ak sa odsúvalo pridanie napríklad lepku a vajec do stravy dojčaťa, neviedlo to zníženiu rizika intolerancie, alebo alergie na tieto potraviny. A na druhej strane máme deti, výhradne dojčené, s výraznou alergiou na vajce, kde sa udáva alergizácia cez materské mlieko.
Ochrane pred vznikom alergii prospieva aj kolektív. Ak má dieťa viac starších súrodencov, možnosť, že bude mať alergiu, je podstatne menšia.
Ako vplývajú na imunitný systém chemické látky v potravinách, antibiotiká a znečistený vzduch?
Celosvetovo, a mimoriadne v EÚ, sa bezpečnosti potravín venuje veľká pozornosť. Čo sa týka chemikálií v potravinách, neviem, že by spôsobovali častejšie alergie. Aj keď v tejto oblasti sa nič nedá celkom vylúčiť. Jestvuje alergia na aditíva, čo je stále nejasná oblasť alergiológie.
Je možné, že antibiotiká prispievajú k vznikom alergií, ale stále nie je dosť dôkazov, aby sme to mohli bezpečne tvrdiť. U veľkej skupiny detí v USA sa ukázalo, že tie, ktoré v útlom veku dostávali antibiotiká a lieky, ktoré znižujú kyselinu v žalúdku, mali potom v neskoršom detskom veku podstatne viac alergií. Antibiotiká narušujú črevným mikrobiom, prirodzené osídlenie čreva užitočnými mikroorganizmami. To je dokázané. Ale kritici štúdie tvrdia, že opakované infekcie, ktoré viedli k častejšiemu podávaniu antibiotík, mohli byť už nepovšimnutými príznakmi alergie. Takže priamy dôkaz zatiaľ nie je jednoznačný.
Vplyv znečisteného vzduchu na alergie tiež nie je celkom jasný. Pri astme sa zistilo, že niektoré typy nákladných áut vypúšťajú oxidy dusíka a mikročastice a iné produkty spaľovania, ktoré majú vplyv na stav astmatikov. Splodiny motorov môžu byť príčinou zvýšenej odpovede na alergény, môžu sa s alergénmi spájať a meniť štruktúru alergénov, napríklad peľových zŕn, a podstatne zvyšovať ich schopnosť vyvolať alergickú reakciu. Častice vznikajúce pri spaľovaní môžu na svojom povrchu viazať alergény roztočov a peľu a spolupôsobiť pri ich uložení v pľúcach.
Ešte podstatnejšie, ako znečistenie vonkajšieho prostredia, je vzduch v byte. Plynový sporák môže zamoriť byt viac ako nákladné autá na križovatke. Množstvo znečisťujúcich látok v byte je v priemere 2 – 5 x vyššie ako vonku. Je tu veľa biologických častíc: vírusov, baktérii, roztočov, epitélii živočíchov, exkrementov hmyzu a domácich zvierat. Najvýznamnejším škodlivým epigenetckým faktorom je ale cigaretový dym.
Objavujú sa nové alergie v súvislosti s príchodom nových druhov rastlín a hmyzu, ktoré sa u nás objavujú so zmenou klimatických podmienok?
Klíma sa vždy menila a mení. Zásadný vplyv na zmenu v zložení alergénov v strednej Európe má ambrózia. Tá bola pred 130 rokmi dovezená zo Severnej Ameriky a dnes je rozhodujúcim alergénom, ktorý trápi najmä alergikov na južnom Slovensku. Môže sa však rozšíriť ďalej.
Existujú kontroverzné štúdie o tom, či nahromadený počet teplých rokov v ostatnom čase môže spôsobovať dlhšie kvitnutie rastlín a predlžovať tak aj alergickú sezónu. Najväčšiu obavu vyvoláva peľ brezy a príbuzných stromov ( jelša, lieska, dub, hrab, gaštan, buk ). Toto zoskupenie peľov výrazne krížovo reaguje s hlavnou alergénnou zložkou peľu brezy. Peľ brezy je jednou s najvýznamnejších príčin alergie na peľ stromov, peľovej nádchy a častou príčinou astmatických príznakov v severnej a strednej Európe. V ostatných desaťročiach sa zvyšuje obľúbenosť brezy, stúpajú priemerné teploty a zvyšuje sa počet peľových zŕn vo vzduchu aj doba ich prítomnosti v ovzduší. Stúpa počet ľudí alergických na tento peľ a ľudí, ktorí skrížene reagujú aj na peľ príbuzných stromov, ktoré kvitnú v inej dobe. To všetko môže byť príčinou, že ťažkosti pacientov s alergiou na brezu trvajú dlhšie, ako som videl v minulosti. Alergici na peľ brezy mávajú často ťažkosti aj po zjedení niektorých druhov čerstvého ovocia, zeleniny a orechov. Alergia na peľ brezy je vážny problém, zhoršuje kvalitu života chorého a tento problém sa za ostatné desaťročia zhoršil.
V každom regióne vo svete dominujú iné alergény. Takže áno, s novými rastlinami, novými potravinami a novým hmyzom môžu vzniknúť u nás aj nové alergie.
Sú alergiami ohrozenejší muži alebo ženy?
Nie je to až tak jednoznačné. Fakt je, že najmä u detí na Slovensku, pri alergickej astme, majú vážnejšie ťažkosti chlapci. V neskoršom veku sú viac choré dievčatá a ženy, pod vplyvom hormónov.
Dá sa imunita voči alergickým látkam trénovať?
U alergika môžu byť častejšie a vážnejšie infekcie. Alergik by mal dbať na riadne očkovanie. Je tragédia, aké malé percento ľudí je na Slovensku zaočkovaných proti chrípke. Alergiu a iné choroby nemajú tak často ľudia, ktorý v detstve vyrastali v kolektíve iných detí a so zvieratami a prekonali mnoho infekcií. Neplatí to na 100 percent, lebo veľkú úlohu pri vzniku alergie má aj dedičnosť.
Vo veku nad 5 rokov je často potrebné podstúpiť alergénovú imunoterapiu. Chorému sa podávajú malé množstvá alergénov v podobe kvapiek alebo tabliet pod jazyk, či vo forme injekcii. Po troch až piatich rokoch takejto liečby často postupne dôjde k zníženiu prejavov alergie.
Stúpa počet ľudí, ktorí dobrovoľne, aj bez alergických reakcií vylučujú zo stravy niektoré bežné súčasti. V súčasnosti je „in“ bezlepkové stravovanie. Je lepok pre telo cudzorodý? Má zmysel preventívne sa vyhýbať lepku a iným potravinám u ľudí bez alergických reakcií?
Nie, nemá. Bezlepkovú diétu potrebujú chorí s celiakiou. Ale existujú veľmi vzácne prípady, alergie na lepok. Napríklad keď u športovca bez celiakie, dôjde po lepkovej záťaži a po náročnom výkone k alergickej reakcii. Treba zdôrazniť, že v týchto prípadoch nejde o intoleranciu, ale o alergiu.
Ako veľký problém vidím šialenstvo okolo histaminovej intolerancie. Mám veľa pacientov, ktorí boli presvedčení, že majú histaminovú či inú intoleranciu. Po vyšetrení sa ale takmer vždy ukázalo, že príčina ťažkostí je iná. Niektorí ľudia, ktorí si myslia, že majú potravinovú intoleranciu, v skutočnosti trpia napríklad únikom žalúdočných štiav do pažeráka a dýchacích ciest (najmä v ležiacej polohe) – ide o tzv. refluxnú choroba.
Častým alergénom je aj kravské mlieko. Je to pre človeka vôbec prirodzené?
U všetkých cicavcov sa gén pre trvalú celoživotnú tvorbu laktázy, enzýmu ktorý umožňuje trávenie mliečneho cukru, v určitom veku vypne. Často už vtedy, keď matka čaká pôrod ďalšieho dieťaťa. Po vypnutí tohto génu sa laktáza prestane tvoriť a vznikne intolerancia laktózy. Približne u 65 – 75 percent populácie ľudí sa gén pre udržanie tvorby laktázy vypne v určitom veku a vznikne porucha schopnosti mliečny cukor tráviť.
Ľudia pochádzajúci zo severozápadu Európy a niektoré kmene v Afrike majú gén, vďaka ktorému môže piť mlieko celý život. Ale pre väčšinu iných ľudí, ako aj pre časť Slovákov, je to neprirodzené. Laktózová intolerancia sa nemusí vždy prejavovať výraznými reakciami. Človek ktorý má laktózovú intoleranciu je vlastne tiež zdravý človek. Ako nezmysel mi príde, keď niekto skúma, napríklad na lieku, či nemá nejaké stopové množstvá laktózy, to mu nemôže ublížiť.
Mlieko a mliečne výrobky určite neboli v minulosti normálnou stravou človeka, ale počas dlhého vývoja sa dostali do každodenného jedálnička. Mliečne výrobky sú dôležitým zdrojom vápnika. Zaujímavé je, že gén, ktorý umožňuje celoživotné pitie mlieka vznikol u ľudí v Škandinávii, v oblasti s nedostatkom slnečného žiarenia a nízkymi množstvami vitamínu D u obyvateľov. Potrebovali pre zdravie a na prežitie viac vápnika. Ale aj ľudia s laktózovou intoleranciou sa môžu navyknúť denne piť až 2 decilitre mlieka. Skysnuté mliečne výrobky, skysnuté mlieko, jogurty vyrobené kvasením, syry, nezvyknú robiť ťažkosti. Jestvuje aj získaná laktózová intolerancia, ktorá vzniká pri zápaloch čreva. Zväčša sa stav po istej dobe upraví.
Marketingový podvod
Občas sa používajú testy, ktoré v krvi určujú prítomnosť protilátok typu IgG, IgA a IgM proti potravinám a iným molekulám. Štúdie dokazujú, že takéto protilátky nemajú žiaden význam pre diagnózu alergie a dokonca u tých ľudí, ktorí majú tento typ protilátok, je menšia pravdepodobnosť, že sú alergici. Nejestvuje žiaden dôkaz, že ľudia s prítomnosťou týchto protilátok majú väčšiu pravdepodobnosť byť alergikmi. Napriek tomu sa tento test vo veľkom používa na vyšetrenie alergie. Aj skutočné laboratórne vyšetrenie alergie a intolerancie je len pomocným vyšetrením. U chorých zisťujem po podrobnom vyšetrení veľa falošných výsledkov, veľa ľudí si život kazí nezmyselnými diétami.