Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok 8. októbra vymenovala na návrh Súdnej rady do funkcie podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR Andreu Moravčíkovú. Na tento post ju navrhol predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta. Za jej zvolenie hlasovalo desať členov Súdnej rady, proti nebol nikto a hlasovania sa zdržalo sedem členov.
Prezidentka pri tejto príležitosti skonštatovala, že po štvrtkovom menovacom akte je vedenie NS SR personálne skompletizované, čo je predpokladom jeho riadneho fungovania. „Od najvyššej inštancie v systéme všeobecného súdnictva očakávame rýchle a zásadné zmeny, ktoré nielen odborná, ale aj širšia verejnosť považujú za nevyhnutné,“ uviedla Čaputová.
Moravčíková bude podpredsedníčkou najvyššieho súdu, Mazáka zarazil jej postoj k „harabinizmu“
V NS SR podľa hlavy štátu boli a sú senáty, ktoré rozhodovali príkladne a ktorých rozsudky a ich zdôvodnenia sa stali základom pre kvalitnú a ustálenú judikatúru NS SR. Pripomenula však, že boli aj senáty a sudcovia, ktorí túto ustálenú judikatúru nerešpektovali a Ústavný súd ich rozhodnutia opakovane označoval za svojvoľné.
„Z množstva úloh, ktoré stoja pred najvyššou inštitúciou nášho všeobecného súdnictva, považujem za potrebné pri tejto príležitosti vyzdvihnúť predovšetkým jej poslanie pri zjednocovaní judikatúry,“ povedala prezidentka. Andrea Moravčíková začínala ako sudkyňa v januári 2008 na Okresnom súde v Trnave. V roku 2011 sa stala sudkyňou Krajského súdu v Trnave. Na najvyššom súde pôsobí od mája 2015.
Príhovor prezidentky k vymenovaniu podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR Andrey Moravčíkovej
Vážená pani ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda Súdnej rady Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Vážená pani podpredsedníčka Najvyššieho súdu,
Dámy a páni,
S potešením môžem skonštatovať, že po dnešnom menovacom akte je vedenie Najvyššieho súdu personálne skompletizované, čo je predpokladom jeho riadneho fungovania. Vážená pani podpredsedníčka, ešte raz vám srdečne blahoželám k vymenovaniu do vysokej funkcie a zároveň vám želám veľa úspechov. Od najvyššej inštancie v systéme všeobecného súdnictva očakávame rýchle a zásadné zmeny, ktoré nielen odborná, ale aj širšia verejnosť považujú za nevyhnutné. Som presvedčená, že k nim aj vy osobne prispejete.
Dámy a páni,
Pred takmer dvadsiatimi rokmi dostal vtedajší generálny prokurátor otázku, ako dopadne jeden z dobových dôležitých sporov na najvyššom súde. Jeho odpoveď znela: „Závisí to od toho, aký senát túto vec dostane. Všetci vieme, že na tomto súde platí, že nie je senát ako senát.“ Bola to mrazivá odpoveď, ktorá však vystihovala realitu. Na najvyššom súde boli a sú senáty, ktoré rozhodovali príkladne a ktorých rozsudky a ich zdôvodnenia sa stali základom pre kvalitnú a ustálenú judikatúru najvyššieho súdu. Lenže boli aj senáty a sudcovia, ktoré túto ustálenú judikatúru nerešpektovali a ich rozhodnutia ústavný súd opakovane označoval za svojvoľné.
Na uplynulé dvadsaťročné obdobie nemôže byť najvyšší súd hrdý, pretože sme tu okrem brilantných právnych výkonov zaznamenali aj to, ako niektorí jeho sudcovia zneužívali svoje postavenie a vydávali to za prejav sudcovskej nezávislosti. Boli sme svedkami, že najvyšší funkcionári súdu zneužívali svoju moc a neopodstatnenými disciplinárnymi konaniami profesionálne spochybňovali svojich oponentov a ponižovali odporcov. Ak si spomenieme, čo sme videli na záberoch z takzvaného Justičného Oskara, ak si spomenieme, že impulz na podávanie takzvaných diskriminačných žalôb sudcov vyšiel práve z prostredia najvyššieho súdu, tak je zrejmé, že obnoviť prestíž súdu nebude možné bez jeho hodnotovej a etickej obrody. Bez toho, aby sa činnosť každého sudcu neposudzovala aj z toho hľadiska, ako on osobne prispieva k obnove dôveryhodnosti najvyššieho súdu. Do minulosti sa nevraciam preto, aby som otvárala ešte nezahojené rany, ale z toho dôvodu, aby som pripomenula, že za ňou nemôžme urobiť hrubú čiaru.
Dámy a páni,
Z množstva úloh, ktoré stoja pred najvyššou inštitúciou nášho všeobecného súdnictva, považujem za potrebné pri tejto príležitosti vyzdvihnúť predovšetkým jej poslanie pri zjednocovaní judikatúry.
Vieme, že zákon prikazuje najvyššiemu súdu, aby dbal na jednotný výklad a jednotné používanie zákonov. Bez jednotného uplatňovania a výkladu zákona nie je možné dodržať princíp rovnosti občanov pred zákonom. A nie je ani možné naplniť kritérium právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Želám vedeniu najvyššieho súdu, aby v zbierke stanovísk najvyššieho súdu pribúdali právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu, ktoré budú príkladom vysoko kvalifikovaného a profesionálneho rozhodovania jeho sudcov. A želám nielen vám, ale celej spoločnosti, aby ustálená judikatúra najvyššieho súdu predstavovala jasné, vnútorne zosúladené a spoľahlivé pravidlá, ktoré prispejú k vyššej dôvere verejnosti v spravodlivosť a justíciu.
Ďakujem vám za pozornosť.