Parlament bude znovu rokovať o novele zákona o štátnej službe a o štátnej službe policajtov, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová vetovala. Ide o poslaneckú novelu zákona, ktorou bol upravený zákon o štátnej službe a v podobe prílepku aj zákon o štátnej službe policajtov. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Odvolanie bez udania dôvodu
Novelizácia zákona o štátnej službe podľa prezidentky otvára priestor odvolať zamestnanca z riadiacej pozície bez uvedenia dôvodu, a teda iba z politických dôvodov.
V prípade zmien týkajúcich sa policajtov prezidentka považuje cieľ navrhovanej úpravy za legitímny, no nemožno ho podľa nej dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie kompetencií politických predstaviteľov a spôsobmi, ktoré sú podľa judikatúry súdov problematické.
„Táto úprava oslabuje princíp politickej neutrality štátnej služby, princíp profesionality štátnej služby, a zároveň priamo mení obsah princípu stability štátnej služby. Vedúci zamestnanci, ktorých bude možné odvolať z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu, budú vystavení pokušeniu vykonávať štátnu službu v prospech aktuálneho politického vedenia príslušného štátneho orgánu, teda nie politicky neutrálne,” uviedla prezidentka.
Rozpor s odporúčaniami inštitúcií
Takéto znenie zákona o štátnej službe je podľa prezidentky v rozpore s odporúčaniami viacerých medzinárodných inštitúcií (Rada EÚ, Európska komisia a OECD), a tiež je v rozpore aj s našimi vlastnými záväzkami o profesionalizácii štátnej správy a jej odpolitizovaní.
Prezidentka je presvedčená, že legitímny cieľ skvalitnenia a zefektívnenia štátnej služby sa dá dosiahnuť už teraz, a to dôsledným, systematickým a zodpovedným využívaním existujúcich mechanizmov v zákone o štátnej službe. Najmä služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.
Prezidentka vetovala aj novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.
Hlava štátu poukázala na to, že takmer totožná právna úprava už bola platná medzi rokmi 2010 – 2016 a viedla k mnohým súdnym sporom, v ktorých súdy považovali rozhodnutia vydávané na základe tohto ustanovenia za nezákonné a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu. Potvrdzuje to aj nález ústavného súdu z 24. apríla 2013.