BRATISLAVA 17. júla (WEBNOVINY) – Slovensko má po dva a pol roku opäť generálneho prokurátora.
Prezident Ivan Gašparovič v stredu do funkcie vymenoval Jaromíra Čižnára, ktorého pred mesiacom zvolil parlament hlasmi poslancov Smeru.
Jaromír Čižnár zložil v Prezidentskom paláci sľub a podpísal dekrét o svojom menovaní.
„Zvážil som všetky aspekty, právne aj ostatné, ktoré by mohli namietať vaše vymenovanie. Zistil som, že niet takého dôvodu, preto som sa takto rozhodol,“ vyhlásil prezident Gašparovič.
Podľa jeho slov nastupuje Čižnár do vážnej funkcie, kde bude rozhodovať aj o slovenskej ekonomike. „Vaše nesprávne rozhodnutia môžu ovplyvniť príchod investícií,“ povedal.
Obrazom: Prezident Gašparovič vymenoval Jaromíra Čižnára do funkcie
Čentéš ostáva na prokuratúre
Prezident Gašparovič nového generálneho prokurátora vyzval, aby prispel k dôvere v prokuratúru.
„Ste nestranný, nadstranícky orgán. Využívajte toto svoje postavenie v tom, aby sa slovenská prokuratúra postavila na oveľa pevnejšie nohy, aby vám občan začal dôverovať,“ hovoril Gašparovič.
Podľa hlavy štátu sa v poslednom čase zrodili stovky ústavných právnikov z prostredia novinárov, politológov a politikov. „Ich predstavy, ich výroky, na ktoré nie sú oprávnení, nech vás nezaujímajú. Nech vás zaujíma právo, spravodlivosť a prospech spoločnosti,“ radil Čižnárovi.
Čižnár vo svojom príhovore oznámil, že chce okrem personálnych zmien zintenzívniť činnosť prokuratúry napríklad v oblasti ochrany maloletých a žien pred násilím a zneužívaním. „V tejto oblasti je veľmi veľká latencia,“ povedal.
„Chcem, aby prokuratúra intenzívnejšie vstupovala do daňových trestných stíhaní. Je neprípustné, aby v tomto období štát prichádzal o stovky miliónov eur, ktoré v pokladni chýbajú a tí, ktorí majú dane platiť, sú beztrestní,“ uviedol nový šéf prokuratúry.
Nevymenovaný pôvodný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš vzal na vedomie, že prezident vymenoval za šéfa prokuratúry Jaromíra Čižnára. „Na generálnej prokuratúre naďalej zostávam pracovať a budem čakať na rozhodnutie Ústavného súdu SR o dvoch mojich ústavných sťažnostiach,“ povedal Jozef Čentéš.
Čižnára zvolili poslanci Smeru
JUDr. Jaromír Čižmár sa narodil 10. apríla 1964 v Handlovej a v roku 1986 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1986 až 1989 bol právnym čakateľom Obvodnej prokuratúry Bratislava IV. Nasledujúce roky, od roku 1989 do roku 1996 bol prokurátorom Obvodnej prokuratúry Bratislava IV, prokurátorom Mestskej prokuratúry v Bratislave, prokurátorom, súčasne poverený dočasným výkonom funkcie námestníka obvodného prokurátora Obvodnej prokuratúry Bratislava IV, námestníkom obvodného prokurátora Obvodnej prokuratúry Bratislava IV a obvodným prokurátorom Obvodnej prokuratúry Bratislava IV.
Okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa stal v roku 1996 a túto funkciu vykonával do roku 2004, keď sa stal krajským prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave. V tejto funkcii zotrval až do dnešného vymenovania za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Rada prokurátorov označila Jaromíra Čižnára v januári 2013 za najvhodnejšieho kandidáta za generálneho prokurátora a vládny Smer-SD ho navrhol za kandidáta na tento post 13. júna 2013.
zdroj: wikipedia, http://www.genpro.gov.sk/, archív sita
Čižnára navrhli za nominanta poslanci strany Roberta Fica a v tajných voľbách ho podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili.
Opozícia novú voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša.
Smer-SD bol vtedy opozičnou stranou a voľbu namietal pre jej spolitizovanie.
Prezident Ivan Gašparovič po roku a pol od Čentéšovho zvolenia verejnosť informoval, že do funkcie ho nevymenuje, neskôr sa Gašparovič vyjadril, že neexistuje taká možnosť, že by Čentéša vymenoval. Spor o vymenovanie Čentéša je v súčasnosti na ústavnom súde.
Premiér Robert Fico koncom apríla vyhlásil, že sa vláde hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer,“ konštatoval Fico 30. apríla. Odmietol však konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom.
Odporúčame aj:
Ivan Gašparovič zahral s Čižnárom pred ľuďmi divadlo, tvrdí politológ
Jaromír Čižnár neodstúpi, ak dá súd za pravdu Čentéšovi
Čižnár je podľa premiéra Fica kandidátom prokurátorov
Smer spojil opozíciu, pred voľbou Čižnára odišla zo sály
Poslanci horlivo diskutovali o Čižnárovi, on nevystúpil
Smer zvolil Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora
Chronológia voľby generálneho prokurátora SR
3. novembra 2010
Národná rada (NR) SR nezvolila generálneho prokurátora SR. Do druhého kola tajnej voľby postúpili Eva Mišíková a Dobroslav Trnka. Kandidátku strán SaS, KDH a Most-Híd Mišíkovú podporilo 49 zo 148 prítomných poslancov, vtedajší generálny prokurátor Trnka dostal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Trnku nominoval poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, rovnako aj člen Smeru-SD Mojmír Mamojka. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných zákonodarcov, do druhého kola postúpili nominanti s najvyšším počtom hlasov. Kandidát poslankyne za SDKÚ-DS Jany Dubovcovej Ján Hrivnák neuspel, hlasovalo zaň 28 zákonodarcov, teda všetci poslanci SDKÚ-DS.
4. novembra 2010
NR SR ani v druhom kole tajných volieb nezvolila generálneho prokurátora na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Za kandidátku SaS, KDH a Most-Híd Evu Mišíkovú hlasovalo 47 zo 144 prítomných poslancov, kandidáta poslanca za SDKÚ-DS Stanislava Janiša a poslanca za Smer-SD Mojmíra Mamojku, vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, podporilo 68 zákonodarcov. Hlasovacie lístky neodovzdalo 27 poslancov, dva boli neplatné.
22. novembra 2010
Koalícia sa dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Kandidátom sa stal Jozef Čentéš, ktorý je prokurátorom od roku 1992 a pôsobil ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR.
2. decembra 2010
NR SR opäť nezvolila generálneho prokurátora. Dobroslav Trnka získal v tajnej voľbe 74 hlasov, čo znamená, že ho podporili aj koaliční poslanci. Jozef Čentéš získal podporu 73 zákonodarcov. Koaliční poslanci sa pri voľbe navzájom kontrolovali a ukazovali si svoje hlasovacie lístky. Pri tejto voľbe bolo na zvolenie generálneho prokurátora potrebných 75 hlasov, pretože na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, ktorých bolo 149.
5. decembra 2010
Premiérka Iveta Radičová uviedla v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo, že ak bude 7. decembra zvolený za nového generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, podá demisiu.
7. decembra 2010
NR SR v tajnej voľbe nezvolila generálneho prokurátora na nové sedemročné funkčné obdobie. Koaliční zákonodarcovia podľa dohody neodovzdali hlasovacie lístky a tak ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných. Zo 150 poslancov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky, dostal súčasný generálny prokurátor a nominant Smeru-SD Dobroslav Trnka 71 hlasov, koaličný kandidát Jozef Čentéš nezískal ani jeden hlas, 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
2. februára 2011
Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa skončilo funkčné obdobie.
Mimoriadna schôdza NR SR o generálnom prokurátorovi, ktorú na podnet opozičného Smeru-SD zvolal predseda NR SR Richard Sulík, nebola. Plénum totiž neschválilo program.
13. mája 2011
Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš sa vzdal kandidatúry v dôsledku podozrení, ktoré sa vynorili po minulej tajnej voľbe. „Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania sa a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,“ vysvetlil svoje dôvody.
17. mája 2011
Dobroslav Trnka nebol zvolený v opakovanej tajnej voľbe za generálneho prokurátora. Trnku podporilo 70 poslancov, 17 hlasovalo proti nemu, 29 sa zdržalo hlasovania a 34 hlasov bolo neplatných.
Voľba generálneho prokurátora bude verejná, koaliční poslanci v NR SR prelomili prezidentské veto a opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá mení voľbu z tajnej na verejnú. Schválená novela zároveň zavádza verejnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR.
19. mája 2011
Prokurátor Jozef Čentéš potvrdil, že sa chce v ďalšej voľbe generálneho prokurátora uchádzať o podporu parlamentu. Dodal, že prijme kandidatúru v prípade, keď bude vyhlásená verejná voľba a bude oslovený.
10. júna 2011
Kandidátmi vo verejnej voľbe generálneho prokurátora sú Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka. Čentéša navrhla koalícia a Trnku opozičný Smer-SD.
15. júna 2011
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého, ktorým napadol verejnú voľbu generálneho prokurátora. Plénum súčasne pozastavilo účinnosť napadnutých ustanovení.
17. júna 2011
NR SR zvolilo v tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podporilo ho 79 z 80 prítomných poslancov, jeden sa zdržal. Dobroslav Trnka sa krátko pred voľbou vzdal kandidatúry. „Som presvedčený, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe,“ odôvodnil Trnka svoj krok v liste, ktorý poslal predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi.
5. októbra 2011
Poslanci NR SR môžu verejne i tajne voliť kandidáta na post generálneho prokurátora SR a ďalších činiteľov. Rozhodol o tom Ústavný súd SR. Tajnú i verejnú voľbu zaviedla novela zákona o Rokovacom poriadku NR SR a ústavný súd konštatoval, že to nie je v rozpore s Ústavou SR.
Predseda NR SR Richard Sulík vyzval prezidenta Ivana Gašparoviča, aby vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Vravel, že hlavný dôvod je, že chce počkať na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Dúfame, že už nebude vidieť ďalšie závažné dôvody, aby nevymenoval pána Čentéša za generálneho prokurátora,“ povedal
19. októbra 2011
Jozef Čentéš listom požiadal prezidenta Ivana Gašparoviča o prijatie. Podľa prezidentovho hovorcu prezident Čentéšovi odpovie v lehote 30 dní od doručenia listu.
7. novembra 2011
Zvolený generálny prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavný súd SR sťažnosť proti porušovaniu práv nečinnosťou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho stále nevymenoval do funkcie.
9. novembra 2011
Prezident Ivan Gašparovič už nevidí dôvod na prijatie Jozefa Čentéša vzhľadom na podanie jeho ústavnej sťažnosti, informoval prezidentov hovorca Marek Trubač.
31. januára 2012
Ústavnoprávny parlamentný výbor schválil návrh uznesenia NR SR, v ktorom NR SR žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby urýchlene pristúpil k vymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
13. februára 2012
SDKÚ-DS odštartovala petičnú akciu za vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.
24. februára 2012
Poslanecké kluby bývalej koalície sa dohodli na tom, že ich poslanci KDH, Mosta-Híd, SDKÚ-DS a SaS sa obrátia na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad Ústavy SR vo veci vymenúvania generálneho prokurátora.
24. októbra 2012
Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Rozhodlo o tom plénum Ústavného súdu SR, ktoré sa zaoberalo na žiadosť skupiny poslancov NR SR zastúpených Radoslavom Procházkom výkladom ústavných článkov týkajúcich sa právomoci prezidenta.
16. novembra 2012
Pre námietky Jozefa Čentéša Ústavný súd SR odročil verejné ústne pojednávanie o jeho sťažnosti namierenej voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi.
17. decembra 2012
Prezident Ivan Gašparovič informoval, že už nebude čakať na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a ďalších práv. Prezident to potvrdil na stretnutí s lídrami ľudovej platformy KDH-Most-Híd-SDKÚ-DS, ktorí apelovali u hlavy štátu, aby Čentéša vymenoval.
2. januára 2013
Prezident Ivan Gašparovič oznámil predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora.
3. januára 2013
Nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde SR sťažnosť proti rozhodnutiu prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho nevymenoval do funkcie.
9. januára 2013
Začala sa námietková vojna účastníkov sporu. Jozef Čentéš namietol dvoch členov senátu, ktorému jeho sťažnosť pridelili – Petra Brňáka a Milana Ľalíka.
14. januára 2013
Rada prokurátorov označila za najvhodnejšieho kandidáta za generálneho prokurátora bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára. Odpovedali tak na žiadosť predsedu ústavnoprávneho výboru NR SR Róberta Madeja (Smer-SD), ktorý chcel, aby sa k tejto otázke rada vyjadrila.
24. januára 2013
Senát ÚS SR v zložení Lajos Meszáros, Juraj Horváth a Sergej Kohut rozhodol o vylúčení Petra Brňáka a Milana Ľalíka z rozhodovania o Čentéšovej sťažnosti. Nahradil ich Jánom Lubym a Ladislavom Oroszom.
28. januára 2013
Prezident Gašparovič namietol dvoch nových členov senátu (Lubyho a Orosza), ktorí mali spolurozhodovať o Čentéšovej námietke s nenamietnutou Mariannou Mochnáčovou.
6. februára 2013
Plénum ÚS SR rozhodlo, že o prezidentovej námietke rozhodne senát Meszáros, Horváth, Kohut, ktorý rozhodoval aj o Čentéšovej námietke.
14. februára 2013
Gašparovič namietol senát Meszáros, Horváth, Kohut, ktorý mal rozhodnúť o jeho námietke voči dvom ústavným sudcom Lubymu a Oroszovi, čo mali rozhodovať spolu so sudkyňou Mariannou Mochnáčovou o Čentéšovej námietke.
20. februára 2013
Plénum ÚS SR rozhodlo, že o námietke prezidenta Gašparoviča voči senátu Meszáros, Horváth, Kohut rozhodne senát Rudolf Tkáčik, Ján Auxt a Ľubomír Dobrík. Čentéš vzápätí namietol Auxta a Dobríka.
13. marca 2013
Plénum určilo, že o námietke Čentéša rozhodne senát Rudolf Tkáčik, Ľudmila Gajdošíková a Ivetta Macejková. Prezident Gašparovič hneď v ten deň namietol Tkáčika a Gajdošíkovú.
18. marca 2013
Macejková pripustila, že ÚS SR by mohol rozhodnúť o sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša aj napriek tomu, že Jozef Čentéš a prezident Ivan Gašparovič už v súvislosti so sťažnosťou podali veľké množstvo námietok zaujatosti na ústavných sudcov. Spomenula možnosť uplatnenia tzv. „doktríny nevyhnutnosti“. Doktrína umožňuje sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, resp. odopretiu spravodlivosti.
19. marca 2013
Čentéš podal na ÚS SR námietku predpojatosti aj voči jeho predsedníčke Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom Gašparovičom. Nenamietnutá zostala jediná sudkyňa ÚS SR Marianna Mochnáčová, trojčlenný senát už nemožno pre tento prípad vytvoriť.
24. apríla 2013
Vláda sa rozhodla novelizovaním zákona o organizácii ÚS SR vyriešiť patovú situáciu na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Uplatňovať sa mala doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti. Kabinet schválil novelu zákona, podľa ktorej by v takomto prípade rozhodoval senát, ktorý ho dostal ako prvý
30. apríla 2013
Premiér Robert Fico po rokovaní vlády konštatoval, že vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer,“ konštatoval premiér, odmietol však konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom. Práve neudržateľnou situáciou na generálnej prokuratúre a zablokovaným ústavným súdom v prípade sťažnosti nevymenovaného zvoleného kandidáta za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša argumentoval Fico, prečo jeho kabinet schválil zrýchlené konanie o novelizácii zákona, ktorá ÚS odblokuje.
Poslanci Smeru-SD schválili novelu zákona o organizácii ÚS SR, ktorú parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Tým sa má podľa Smeru-SD vyriešiť patová situácia na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Na základe schválenej právnej normy o Čentéšovej sťažnosti aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, by mal rozhodovať pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, pričom Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky ústavným súdom z rozhodovania vylúčení.
10. mája 2013
Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková nečakala, kým prezident podpíše schválený zákon a spis Jozefa Čentéša dala sudcovi Petrovi Brňákovi. Upozornil na to denník Sme. Brňáka tento postup podľa Sme tak rozhorčil, že Macejkovej napísal e-mail, v ktorom sa voči tomu ohradil. V kópii ho poslal všetkým sudcom ústavného súdu. V liste píše, že na takéto konanie neexistuje žiadny zákonný dôvod. Nahliadol aj do takzvaného e-registra, kde zistil, že spis má stále pridelený sudca Ladislav Orosz, a nechápal, prečo mu ho Macejková odovzdala. Žiadal ju, aby zabezpečila „právom predpokladaný postup v danej veci“.
13. mája 2013
Prezident Gašparovič informoval, že za žiadnych okolností nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Prezident rozhodol definitívne. Neexistuje alternatívne rozhodnutie,“ konštatoval prezidentov hovorca Marek Trubač s tým, že proces voľby Čentéša bol ukončený jeho nevymenovaním na základe dôvodov, ktoré uviedol Gašparovič predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi.
20. mája 2013
Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o organizácii ÚS SR.
21. mája 2013
Novelu zákona o organizácii ústavného súdu a konaní pred ním, ktorá bola prijatá na návrh vlády v expresnom konaní poslancami za Smer-SD v parlamente považuje opozícia za neprípustný zásah politickej moci do konania pred ústavným súdom, pretože retroaktívne mení platné rozhodnutie ústavného súdu o vylúčení sudcov z konania a priamo určuje senát, ktorý má v kauze Jozefa Čentéša rozhodnúť. Odpoveďou opozície na podpis prezidenta pod tento zákon je podanie na ústavný súd. Zákon vyšiel 21. mája 2013 v Zbierke zákonov, preto opozícia podala podanie na ústavný súd. Pod návrh sa podpísali poslanci všetkých opozičných strán, teda KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS.
5. júna 2013
Plénum ÚS SR na neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť novely zákona, na základe ktorej v kauze Jozef Čentéš verzus Ivan Gašparovič mal rozhodovať pôvodný prvý senát v zložení Milan Ľalík, Petra Brňák a Marianna Mochnáčová. Čentéš namietal pre zaujatosť dvoch členov tohto senátu. Plénum rozhodlo o predbežnom opatrení na pozastavenie účinnosti novely zákona o organizácii ÚS, o ktoré požiadala skupina opozičných poslancov z piatich klubov (KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS) a ktorá zároveň žiadala o preskúmanie jej ústavnosti.
Premiér Robert Fico po rokovaní vlády oznámil, že NR SR bude v krátkom čase voliť generálneho prokurátora a malo by sa tak stať na najbližšej schôdzi parlamentu. “Neexistuje žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by národná rada nemohla voliť kandidáta na generálneho prokurátora,“ vyhlásil Fico, ktorý už hovoril s predsedom NR SR Jaroslav Paškom.
13. júna 2013
Vládny Smer-SD navrhol za kandidáta na generálneho prokurátora bratislavského krajského prokurátora a bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica Jaromíra Čižnára. „Pán Čižnár spĺňa morálne a odborné kvality, ktoré si funkcia generálneho prokurátora vyžaduje,“ uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru parlamentu a poslanec Smeru-SD Róbert Madej, ktorý návrh predložil do podateľne národnej rady. Pripomenul, že Čižnára na post generálneho prokurátora odporučila aj Rada prokurátorov. Opozícia kandidáta nepredloží, novú voľbu považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša. Smer-SD bol vtedy opozičnou stranou a voľbu namietal pre jej spolitizovanie.
18. júna 2013
Uskutočnila sa schôdza NR SR, na ktorej bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára poslanci za vládny Smer-SD zvolili za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora. Čižnára v tajných voľbách podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili. Celá opozícia sa v parlamente zjednotila a odišla z rokovacej sály pri voľbe generálneho prokurátora.
19. júna 2013
Prezident Ivan Gašparovič dostal návrh na vymenovanie kandidáta Jaromíra Čižnára na post generálneho prokurátora.
20. júna 2013
Šesťdesiat opozičných poslancov NR SR listom požiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby nevymenoval za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára až do rozhodnutia ústavného súdu v sťažnosti Jozefa Čentéša. Podľa poslancov vymenovanie Čižnára môže mať ďalekosiahly vplyv na ústavnosť a stabilitu právneho poriadku. Prezidenta v podaní upozornili, že záver príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora po viac ako dvoch rokoch neurobilo právo, ale politická sila. „Národná rada voľbou nového generálneho prokurátora zlyhala. Vy môžete jej zlyhanie napraviť,“ napísali opoziční poslanci.
22. júna 2013
Predseda poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Joseph Daul požiadal predsedu Európskej komisie, aby sa komisia zaoberala situáciou na Slovensku po voľbe Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora. Predseda KDH Ján Figeľ po summite lídrov európskych ľudových strán informoval, že „o Slovensku sa vie. Prípad akoby dvoch kandidátov na generálneho prokurátora je vnímaný s otáznikom, pretože v bežných demokraciách je to neznáma súvislosť.“
3. júla 2013
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky prijalo na svojom neverejnom zasadnutí Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. marca 2013 až 28. februára 2014. Zmena prichádza v súvislosti s námietkami o zaujatosti účastníkov konania. Týka sa aj veci nevymenovaného kandidáta na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Dodatok je podľa ústavného právnika Petra Kresáka neporovnateľne lepšia cesta ako tá, ktorú zvolil parlament a hovorila o doktríne nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov.
17. júla 2013
Prezident Ivan Gašparovič do funkcie generálneho prokurátora vymenoval Jaromíra Čižnára, ktorého pred mesiacom zvolil parlament hlasmi poslancov Smeru. Bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára poslanci za vládny Smer-SD zvolili za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora 18. júna. Čižnára navrhli za nominanta poslanci strany Roberta Fica a v tajných voľbách ho podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili. Opozícia novú voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša.
