BRATISLAVA 21. apríla (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič vrátil do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorou sa tajná voľba generálneho prokurátora mení na verejnú.
Poslanci tak budú musieť o tejto novele rozhodovať opätovne, zrejme na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá sa začne 17. mája.
Novela mala zároveň zaviesť verejnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Tajne sa malo v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov NR SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak by sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uzniesla národná rada. Okrem toho mala existovať aj možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne.
Tajná voľba ako garant nezávislosti
Na zmene rokovacieho poriadku sa dohodla koalícia po tom, ako v tajných voľbách nedokázala zvoliť nového generálneho prokurátora, čo sa Gašparovičovi nepáči. „Nepovažujem za vhodné a demokratické meniť spôsob hlasovania účelovo personálne viazaný, naviac v čase krátko pred voľbou s tajným hlasovaním, počas nej alebo krátko po tom, kedy sa táto voľba mala uskutočniť,“ argumentuje. Navyše sa nazdáva, že tajná voľba pomáha garantovať nezávislosť volených osôb a orgánov, v ktorých pôsobia.
„Táto nezávislosť by mala byť zachovaná aj v postavení sudcov ÚS SR, ktorých kandidátov volí parlament, ako aj v postavení predsedu a podpredsedov NKÚ SR a generálneho prokurátora, ktorého kandidáta na vymenovanie tiež volí NR SR,“ dôvodí ďalej Gašparovič. Tajná voľba podľa Gašparoviča chráni pred politickým tlakom nielen volených kandidátov, ale aj tých, ktorí volia, v tomto prípade poslancov. Prezident preto navrhuje, aby parlament pri opätovnom hlasovaní novelu ako celok odmietol.
„Rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča vrátiť novelu rokovacieho poriadku, ktorá umožňuje verejnú voľbu generálneho prokurátora, sa dalo na základe jeho predchádzajúcich vyjadrení očakávať,“ povedal pre agentúru SITA predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Jozef Mikuš.
Dodal, že o ďalšom postupe budú diskutovať v klube. Nepredpokladá, že by sa pre opätovné prerokovanie návrhu zvolávala mimoriadna schôdza Národnej rady SR.
Predseda poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita Jozef Kollár považuje teraz za najdôležitejšie právne zanalyzovať stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval porušenie práv Dobroslava Trnku pri dvoch kolách tajnej voľby nového generálneho prokurátora v decembri minulého roka.
Po analýze potom SaS zaujme definitívny postoj k tajnej či verejnej voľbe.
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský rešpektuje ústavné právomoci prezidenta, ktorý novelu vrátil na základe určitých pochybností. Myslí si však, že parlament má právo upraviť si svoj rokovací poriadok. Rozhodnutie prezidenta teší Miroslava Číža zo Smeru-SD.
Opozíciu krok prezidenta potešil
„Som rád, že to pán prezident vrátil, inak by sme procedurálne voľbám zobrali význam,“ zareagoval na informáciu o vrátení zákona. Najmä pri pohľade na rozhodnutie ústavného súdu je podľa neho zjavné, že koalíciou navrhnutá úprava je neudržateľná. Tieňový minister spravodlivosti za Smer-SD Róbert Madej rozhodnutie prezidenta očakával a víta ho. „Aj z hľadiska našich odborných argumentov je novela vecne nesprávna, účelová, dokonca si myslíme, že prekračuje mieru ústavnosti,“ vysvetlil.
Predseda Smeru-SD Robert Fico ešte pred schválením zákona avizoval, že generálneho prokurátora zvoleného vo verejnej voľbe jeho strana nebude akceptovať a ak bude vo vláde, parlament jeho funkčné obdobie skráti a zvolí nového tajne. Dôvodom je, že opozícia považuje verejnú voľbu za búranie jedného z pilierov parlamentnej demokracie.