BRATISLAVA 10. augusta (SITA) – Premiérka Iveta Radičová na stredajšom rokovaní vlády navrhne ministrom zabezpečiť zvýšenie kvality vnútorných kontrolných systémov a vykonanie auditov na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. „Zistenia médií, podania občanov, ale aj samotné zistenia kontrolných útvarov poukazujú na časté nedostatky, dokonca až vážne porušenia zákonov, ale častokrát aj na nevhodné javy v medziach zákona,“ uvádza v návrhu Radičová. Súčasný nepriaznivý vývoj schodku verejných financií si podľa nej vyžaduje hľadať rezervy a úsporné riešenia vo všetkých, ale predovšetkým v najrizikovejších oblastiach hospodárenia s verejnými financiami.
Radičová navrhuje v oblasti zmluvných vzťahov, aby sa na ministerstvách a v ostatných ústredných orgánoch štátnej správy vykonali analýzy zmlúv uzavretých v čase od 1. mája do 8. júla v čiastke 500 tisíc eur a vyššej a zistiť rizikové oblasti z týchto zmlúv; preveriť zmluvy najmä z hľadiska reálnej potreby uzavretia zmluvy pre plnenie úloh organizácie, dodržania hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov za plnenie predmetu zmluvy a možnej nevýhodnosti uzavretej zmluvy, napríklad v dôsledku hrozby vysokých pokút v prípade vypovedania zmluvy. Zároveň sa má vykonať analýza zmlúv, ktoré boli pripravené na uzavretie do 8. júla z pohľadu reálnej potreby ich uzavretia a zachovania hospodárnosti pri dohodnutom predmete zmluvy.
Podmienky poskytovania dotácií na rozvoj bývania by mal od budúceho roka upravovať samostatný zákon namiesto súčasného výnosu bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý ministrom predloží šéf rezortu hospodárstva a výstavby Juraj Miškov. Podľa návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní sa dotácie budú môcť poskytovať len na základe osobitného zákona, pričom právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené najneskôr k 1. januáru 2011, kedy má návrh zákona o dotáciách na bývanie začať platiť.
Minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsolt Simon predloží vláde na schválenie návrh na zmenu rozpočtu Enivronmentálneho fondu. Ako sa uvádza v návrhu, rozpočet fondu sa má znížiť o 66 mil. eur, čím by envirofond mal v tomto roku hospodáriť s prebytkom vo výške 550 tis. eur. Ako ministerstvo pôdohospodárstva odôvodnilo v návrhu, na príčine tohto zníženia je, že Slovensko do konca tohto roku už nestihne predaj emisných kvót, prípadne sa predajú až koncom tohto roku a finančné transakcie prebehnú až v roku 2011. Nenaplnia sa tak príjmy fondu z predaja kapitálových aktív, čo by malo negatívny dopad na deficit rozpočtu verejnej správy.
V tom istom materiáli zároveň Simon navrhuje zabezpečiť inžiniersko-geologický prieskum oblastí, ktoré zasiahli nedávne záplavy. Podľa návrhu rezortu pôdohospodárstva ide o prieskum stability územia, zisťovanie príčin posunov a návrh sanácií. Prieskum sa má týkať 25 lokalít v desiatich okresoch. Geológovia preskúmajú spolu 102 svahových deformácií, ktoré ohrozujú alebo poškodzujú 253 domov. Financovať sa má práve z Environmentálneho fondu.
Kabinet si vypočuje aj Simonovu správu o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom. Podľa správy počet vybavených žiadostí o reštitúcie lesných pozemkov každým rokom klesá. Vlani štátne inštitúcie vybavili 5 197 žiadostí s výmerou 8 844 hektárov. Celkovo od roku 1992 do konca decembra 2009 štátne inštitúcie vybavili 61 793 žiadostí z celkového počtu 100 881. Výmera lesov, ktoré reštituenti dostali, dosiahla 935 909 hektárov. Správcovia lesných pozemkov riešili aj 346 žiadostí o vrátenie lesných ciest. Z nich vybavili 296 a reštituentom sa tak vrátilo 994,54 kilometrov ciest.
Správu o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva predloží minister Ivan Uhliarik. Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol podľa jeho správy ku koncu minulého roka 193,5 mil. eur. V tom istom období predvlaňajšieho roka sa pohyboval na úrovni 273,2 mil. eur. V roku 2009 sa tak dlh v rezorte znížil o takmer 80 mil. eur. Rok predtým pritom vzrástol o viac ako 5 mil. eur. Pokles dlhov bol do výraznej miery ovplyvnený poskytnutím návratnej finančnej výpomoci nemocniciam v celkom výške približne 130 mil. eur.
SITA