BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) – Premiér Robert Fico chce ústavne chrániť slovenskú pôdu, aby sa nedostala do rúk zahraničných majiteľov. Ako povedal v slávnostnom prejave počas slávnostnej schôdze ku Dňu Ústavy SR, treba otvoriť ústavnoprávnu ochranu pôdy pred skupovaním poľnohospodárskej pôdy cudzincami.
Upozornil, že ani slovenský poľnohospodár si prakticky nemôže dovoliť kúpiť pôdu v Nemecku. „Netreba to mlčky tolerovať. Pôda je strategický element Slovenska a máme právo nájsť ochranu pred jej prechodom do rúk cudzích vlastníkov,“ zdôraznil Fico.
Deň ústavy je dňom zodpovednosti, adresoval Slovensku Kiska
KDH to vníma ako opredvolebný ťah
Podľa poslanca NR SR Pavla Hrušovského je takýto návrh vážna vec. Podľa neho zapadá to do predvolebnej kampane. „Ochrana pôdy je vážna politická otázka a treba sa nad ňou zamyslieť v súlade s kontextom európskeho práva. Tam treba limitovať naše možnosti,“ povedal pre agentúru SITA.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini novinárom povedal, že sa musí hľadať cesta pre ústavnoprávnu ochranu pôdy, ale tak ako voda aj pôda je niečo, čoho Slovensko nebude mať nikdy viac. „Je to obmedzená výmera. Je pre našu bezpečnosť dôležité, aby sme to mali pod kontrolou. Ako členská krajina EÚ sa však musíme podvoliť niektorým nariadeniam o voľnom pohybe kapitálu, tovaru, osôb,“ povedal Pellegrini.
Poľnohospodári vítajú Fcovo vyhlásenie
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta vyhlásenie Roberta Fica. Ako uviedol predseda SPPK Milan Semančík, územie je základným a nevyhnutným atribútom štátu, pre poľnohospodárov je pôda základným výrobným prostriedkom.
„Hlavne v Medzinárodnom roku pôdy by sme si mali ešte viac uvedomiť riziko predaja vlastnej pôdy do cudzích rúk. Vždy ide o riziko a každá vyspelá spoločnosť sa mu snaží zabrániť. Obzvlášť citlivá je táto otázka v krízových situáciách, kde môže ohroziť zásobovanie obyvateľstva potravinami,“ konštatoval Semančík.
Cuzinci vlastnia do 150-tisíc slovenskej pôdy
Podľa neho od vstupu Slovenska do Európskej únie síce platilo sedemročné moratórium, ktoré potom bolo ešte o tri roky predĺžené a jeho platnosť vypršala v roku 2014 v apríli, ale v princípe nebolo veľmi účinné. „Právnické osoby mohli aj doteraz nakupovať pôdu prakticky bez akéhokoľvek obmedzenia a fyzické osoby po určitej dĺžke pobytu na Slovensku, konkrétne po troch rokoch. Celé toto opatrenie teda bolo viac-menej formálne a cudzincom, ktorí prejavili vážny záujem o nákup slovenskej poľnohospodárskej pôdy, v jeho realizácii vôbec nebránilo,“ upozornil predseda SPPK.
O tom, koľko poľnohospodárskej pôdy cudzinci reálne kúpili, neexistujú podľa Semančíka presné štatistiky, pracuje sa len s odhadmi v rozpätí od 80 do 150-tisíc hektárov. „Myslíme si, že toto číslo je reálne, a že naozaj takúto výmeru našej pôdy cudzinci vlastnia. Nie je to zanedbateľné číslo, ak si uvedomíme, že poľnohospodárske podpory sa v našej krajine poskytujú na necelých 1,9 milióna hektárov,“ dodal.
Ako priblížil v stredu po rokovaní vlády minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek, rezort sa spomínanej téme venuje. „Táto téma je opodstatnená vzhľadom na to, že pôda je nenávratná hodnota. Analyzujeme rôzne systémy, ktoré v rámci EÚ fungujú, budeme hľadať nejakú vhodnú formuláciu,“ povedal.
