BRATISLAVA 5. mája (WEBNOVINY) – Slovenský herec Marián Zednikovič presne pred piatimi rokmi vo veku nedožitých 56 rokov prehral boj s rakovinou lymfatických uzlín.
K televíznej obrazovke i do divadla dokázal svojím citom pre drámu i komédiu pritiahnuť všetky generácie.
Deti si ho obľúbili najmä v televíznych rozprávkach.
Divadelný, televízny a filmový herec Marián Zednikovič sa narodil 15. augusta 1951 v Bratislave. V roku 1974 absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Po ukončení školy nastúpil do Divadla pre deti a mládež v Trnave, kde stvárnil Nevedka, Toma Sawyera či Chlesťakova z Gogoľovho Revízora. Od roku 1980 účinkoval na Novej scéne v Bratislave.
V televízii debutoval vo Výmysloch uja elektróna
Na začiatku 90. rokov založil s priateľmi a kolegami divadlo Astorka Korzo ´90. Niekoľko rokov organizoval divadelné podujatie Shakespearovské slávnosti na Bratislavskom hrade. Ako uvádza webová stránka jeho domovského divadla Astorka Korzo ´90, Zednikovič v sebe spájal to najlepšie zo školy režiséra Vladimíra Strniska a trnavskej školy Juraja Nvotu. Zároveň dokázal vytvoriť veľké dramatické i komické postavy.
Na televíznej obrazovke debutoval v komediálnom seriáli Výmysly uja elektróna v roku 1978. V tom istom roku sa objavil i v inscenácii klasickej komédie Jána Palárika Inkognito. V osemdesiatych rokoch si Zednikovič zahral v úspešných seriáloch v réžii Miloslava Luthera Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho času (1983). Účinkoval aj v televíznych inscenáciách ako Oko za oko (1984), Ženský zákon (1987) či Keď báčik z Chochoľova umrie (1990). Často sa objavoval i v televíznych filmoch pre deti a mládež.
Najväčší úspech mal Ivan Petrovič Vojnický
Zahral si napríklad v rozprávkach Kto chce získať princeznú (1984), Drevená krava (1984), z tvorby pre najmenších divákov treba spomenúť i Pětka s hvězdičkou (1985), Ako sa husár učiteľom stal (1985), Nové Pištáčikove dobrodružstvá (1987) a Modrý Jonatán (1990). V roku 1985 si Marián Zednikovič zahral v celovečernom hranom filme Stanislava Párnického Kára plná bolesti (1985).
Hlavnú úlohu Svätopluka Sysla stvárnil v komédii Dušana Rapoša Utekajme, už ide! (1986) a zahral si aj v snímke Orbis Pictus (1997) Martina Šulíka. Televízne inscenácie dominovali v Zednikovičovej tvorbe i v deväťdesiatych rokoch. Zahral si však aj v seriáloch Zborovňa (1999) Stanislava Párnického a Duchovia (1997) Vladimíra Fischera.
Marián Zednikovič patril k najobľúbenejším hercom bratislavského divadla Astorka Korzo ´90. Najväčší úspech zožal stvárnením Ivana Petroviča Vojnického v Čechovovej hre Ujo Váňa (réžia Roman Polák). Za herecký výkon v tomto predstavení dostal ocenenie Dosky 1996. O štyri roky neskôr mu udelili Výročnú cenu Literárneho fondu za postavu Antona Brtka v hre Obchod na korze. Na doskách Astorky stvárnil aj Lucifera v Macoche či Vinca v Armagedone na Grbe. Na pódiu sa objavoval so Zuzanou Kronerovou, Zitou Furkovou, Borisom Farkašom, Annou Šiškovou, Adym Hajdu či Martou Sládečkovou.
Nezabudnuteľná je postava Lorda Nortona
„Najsilnejší bol Marián Zednikovič v postavách, kde stret tragiky a grotesknosti násobil v ozvláštnenej dvojlomnosti postavy, ktorá divákov oslovovala hlbokým poznaním a schopnosťou viesť dôrazy na najpodstatnejšie významy charakteru a príbehu. Smiešnosmutnosť a jej metamorfózy boli pre Zednikoviča čímsi samozrejmým. Aj preto vedel osloviť nielen náročného diváka klasiky, ale rovnako dobre aj deti,“ napísala v publikácii Kolotoč herectva Zuzana Bakošová. Ako ďalej uviedla, Zednikovič mal rovnako dôverný vzťah ku klauniáde a tragigroteske ako aj k dramatickej vážnosti.
Marián Zednikovič pracoval aj v rozhlase a dabingu. Nezabudnuteľná je jeho postava Lorda Nortona v rozhlasovom sitcome Lord Norton a jeho sluha James. V roku 2007 mu udelili in memoriam cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu. Bol rozvedený, mal dvoch dospelých synov. Posledná rozlúčka s hercom s konala 10. mája 2007 v Divadle Astorka Korzo´90, kam poctu umelcovi prišli vzdať i divadelníci ako Zuzana Kronerová, Vlado Černý, Ady Hajdu, Anna Šišková, Miroslav Noga, Stano Dančiak, Oliver Andrásy a mnohí ďalší. Informácie pochádzajú z publikácie Kolotoč herectva (2001), internetovej encyklopédie Wikipedia, webových stránok www.astorka.sk a www.csfd.cz a archívu agentúry SITA.
